Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Domov
CEPTA - centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy
ENVIROstratégia SR 2030 PDF Tlačiť E-mail
Napísal Daniel Lešinský   

Prečo potrebujeme dobrú Envirostratégiu 2030 pre zelenšie Slovensko?Tatranska harmonia 2018 DL

(CEPTA - D.Lešinský a M.Veverka, September 2018)

Dňa 18.09.2018 sa uzatváralo verejné pripomienkovanie k návrhu Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, Zelenšie Slovensko (ďalej len Envirostratégia 2030). O. z. CEPTA zaslalo pripomienky Ministerstvu životného prostredia SR ako aj na Slov-lex Právny a informačný Portál, kde sme mali problémy s odoslaním našich pripomienok.

Envirostratégia 2030 podľa nášho názoru pokrývala väčšinu oblastí, ktoré je potrebné na Slovensku riešiť (s opomenutím problematík ako sú napr. hluk, svetelný smog), vychádza z dobrých analytických podkladov, predkladá reálne čísla k súčasnému stavu životného prostredia v SR. Čo však možno návrhu stratégii vytknúť určite, sú mäkké, ohybné, nejasné a politicky neškodné formulácie pri niektorých navrhovaných opatreniach ako aj nedostatočné ciele vo viacerých sektoroch. Uvádzame niekoľko príkladov:

-          Adaptačné opatrenia budú v regiónoch reflektovať ich špecifiká a v dostatočnej miere reagovať na zmenu klímy.

-          Zvážiť zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami...

-          Zváži sa rozšírenie zálohovania jednorazových nápojových obalov a obmedzenie používania jednorazového plastového riadu.

Čo sa týka nedostatočných cieľov vyberáme z oblastí, ktorým sa o. z. CEPTA dlhodobo venuje a to sú predovšetkým ovzdušie a odpady – Zelené hospodárstvo.

V navrhovaných cieľoch kapitoly Čisté ovzdušie nám popri zahrnutej redukcii emisií úplne absentujú ciele pre kvalitu ovzdušia (ambnient air kvality), teda toho ovzdušia, ktoré všetci dýchame a to napriek tomu, že ročne predčasne umiera na Slovensku kvôli znečistenému ovzdušiu tisíce osôb. V roku 2014 na Slovensku predčasne umrelo len kvôli PM2,5 jemným prachovým časticiam 5160 osôb, bez zarátania ostatných polutantov (EEA, Air quality in Europe — 2017 report). Aj preto sme tu navrhovali doplnenie cieľov, ktoré by pre rok 2030 vychádzali z limitov pre znečistenie ovzdušia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Tieto hodnoty definované vedeckými radami WHO definujú „bezpečné“ limity znečistenia pre ľudské zdravie na základe vedeckých štúdií a dlhodobého sledovania, napr. pre PM2,5 je to ročný priemer 10 µg/m3 (WHO Air quality guidelines, 2005). V SR máme tieto hodnoty približne dvojnásobné, v r.2014 to bolo 19,7 µg/m3 (Enviroportál – Kvalita ovzdušia, 2017). Teda nie sú to politicky dohodnuté limitné hodnoty, ktoré nám dnes platia v rámci EÚ (EK, Air Quality Standards, 2008) a z ktorých v SR nedodržiavame limity pre PM10, čo je dôvodom infringementu voči SR.

PETpriVahu detail-TN DLSlovensko je krajina bez výrazných zdrojov nerastných surovín, pre to je pre nás kľúčový koncept cirkulárnej ekonomiky ( Circular Economy, 2014+), ktorý dnes len rozbiehame. Pri kapitole Zelené hospodárstvo posúvame navrhované ciele pre skládkovanie v roku 2035 pod úroveň 10% (z navrhovaných 25%), čo už v roku 2016 dosahovali viaceré krajiny EÚ z nich napr. aj Slovinsko – 9,6 % či Rakúsko – 2,7 % (CEPTA, Nakladanie s KO v EÚ v r.2016). Popri výraznom zvyšovaní poplatku za skládkovanie odpadov, budovaní materiálových recyklačných kapacít, silných pravidiel ekodizajnu nám k tomu môžu pomôcť aj veľké rezervy v energetickom zhodnocovaní, napr. cez existujúce kapacity cementární v SR. Ďalej navrhujeme do roku 2030 dosiahnuť mieru recyklácie na úroveň 80% vrátane zhodnocovania bioodpadu, povinné zálohovanie jednorázových nápojových obalov, centrá opätovného použitia v každom okresnom a krajskom meste ako aj zelené verejné obstarávanie nad 90% pre všetky verejné financie, vrátane EÚ fondov.

Zaslané pripomienky o. z. CEPTA k Envirosratégii 2030 v prílohe.  

Posledná úprava Piatok, 05 Október 2018 10:02
 
Slovensko potrebuje lepšie ovzdušie a menej odpadov PDF Tlačiť E-mail
Napísal Miloš Veverka   

CEPTA - Zvolen, 05.06.2018.

Kedy bude na Slovensku čisté životné prostredie? Zamysleli sa odborníci o. z. CEPTA pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia. Zamerali sa na dve oblasti, v ktorých sú potrebné systémové zmeny, investičná podpora, nastavenie ekonomiky i legislatívne opatrenia. Odpadové hospodárstvo, kde má Slovensko len 23% mieru materiálového zhodnotenia ako aj (ne)kvalitu ovzdušia s viac ako 5000 predčasnými úmrtiami ročne, v oboch oblastiach radia Slovensko medzi desiatku najhorších krajín EÚ.

Miloš Veverka, expert CEPTA pre odpadové hospodárstvo dodáva:V oblasti odpadov je jedným z vážnych systémových problémov Slovenska zlyhávajúce a nedostatočné financovanie triedeného zberu v mestách a obciach formou tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Zlé nastavenie odpadovej legislatívy preferuje lacné organizácie zodpovednosti výrobcov, čo spôsobuje nedostatok peňazí v systéme a neumožňuje plnohodnotnú prevádzku a rozvoj triedeného zberu v samosprávach. Tak budú občania platiť viac za komunálny odpad1

Jeden zo štyroch pilierov zlepšenia triedeného zberu, ktoré definuje Stratégia nakladania s komunálnym odpadom pre mesto Zvolen2 je vybudovanie infraštruktúry kompletných stojísk triedeného zberu na sídliskách s donáškovou vzdialenosťou do 50 m.

V problematike znečisteného ovzdušia dominujú na Slovensku predovšetkým tri znečisťujúce látky – jemné prachové častice (PM10 a PM2,5), oxidy dusíka NOx a prízemný ozón O3. Hlavnými zdrojmi znečistenia ovzdušia sú lokálne kúreniská so spaľovaním tuhých palív v domácnostiach, doprava, priemysel a energetika.

Daniel Lešinský z o. z. CEPTA si myslí, že: „Slovensko nebolo zažalované v máji 2018 Európskou komisiou za zlú kvalitu ovzdušia kvôli radikálnemu zlepšeniu situácie ale určite aj, a možno predovšetkým preto, že pre posledné dva štatisticky uzavreté roky v kvalite ovzdušia SR (2015 a 2016) nemáme potrebné reprezentatívne údaje ku koncentráciám častíc PM10 a PM2,5 v ovzduší, keďže nefungovala väčšina monitorovacích staních3 (+príloha). MŽP SR vyvíja aktivity v rôznych oblastiach, no zlepšenie situácie pocítime až keď sa z papierovej úrovne opatrení dostaneme na reálne zmeny v praxi a to v sektoroch patriacich viacerým rezortom, predovšetkým hospodárstvo, doprava, financie a poľnohospodárstvo4.“  

Experti z občianskeho združenia CEPTA sa zhodli aj na tom, že pre zlepšenie situácie v oboch oblastiach je potrebná aktívna účasť každého obyvateľa, možností je veľa – či už v dôkladnom triedení odpadu, predchádzaní vzniku odpadov alebo v správnom spaľovaní dreva, používaní verejnej dopravy, bicyklov, v ekošoférovaní a pod. Pri ministerstvách a politikoch apelujú na reálne, funkčné a účinné opatrenia v praxi a využívanie verejných financií vo verejnom záujme.        

Zdroje a viac informácií:

  1. CEPTA, 5.06.2018 „Financovanie triedeného zberu na Slovensku - preteky ku dnu?http://www.cepta.sk/index.php/sk/odpady-a-bioodpady/81-informacie-o-projekte/610-financovanie-triedeneho-zberu-na-slovensku-preteky-ku-dnu
  2. CEPTA, Optimalizácia odpadového hospodárstva v meste Zvolen: http://www.cepta.sk/index.php/sk/odpady-a-bioodpady/124-vyskum/598-optimalizacia-odpadoveho-hospodarstva-v-meste-zvolen
  3. TASR, 3.06.2018: „D. Lešinský o ochrane ovzdušia: Sme dobrí v sľubovaní“ http://www.teraz.sk/slovensko/d-lesinsky-o-ochrane-ovzdusia-sme-dobri-/328824-clanok.html
  4. EURACTIVE, 23.05.2018Kto vyčistí špinavý vzduch na Slovensku?https://euractiv.sk/section/klima/video/nazivo-kto-vycisti-spinavy-vzduch-na-slovensku/

 

Kontakty:

Miloš Veverka (odpady) Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. ; mob.: 0904 417 202;

Daniel Lešinský (ovzdušie) Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. ; mob.: 0905 581 076;

Posledná úprava Štvrtok, 21 Jún 2018 14:30
 
Agro-politika pre ľudí a pre prírodu PDF Tlačiť E-mail
Napísal Daniel Lešinský   

{attachments}Agro-krajina pod Tatrami, foto - R.BohmerDnes 19.02.2018 rokujú ministri a ministerky pôdohospodárstva krajín EÚ o podobe poľnohospodárstva v krajinách Európy po roku 2020. Občianska verejnosť, zástupcovia mimovládnych organizácií zastrešených platformou Agro-eko fórum vyzvali ministerku pôdohospodárstva aby presadzovala politiku, ktorá zabezpečí dostatočnú ochranu ľudského zdravia a prírody. Po kauzách rezíduí pesticídov vo vodách a v potravinách, po radikálom poklese biodiverzity v rámci agro-eko systémov definovali osem priorít, ktoré by mali byť súčasťou novej agro-politiky EÚ po roku 2020:

  1. Zmena systému podpory poľnohospodárstva v rámci novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ – verejné financie LEN pre verejné záujmy.
  2. Väčšie zapojenie úradov a odborníkov z oblasti ochrany životného prostredia do prípravy a implementácie SPP.
  3. Vytvorenie priestoru pre biodiverzitu  v rámci poľnohospodárskej krajiny, potreba zvýšenej  podpory hospodárenia v záujme ochrany prírody.
  4. Znižovanie používania agro-chemikálií v poľnohospodárstve a lesníctve SR, , podpora eko-poľnohospodárstva a zákaz pestovania GMO.
  5. Ekologizácia živočíšnej výroby.
  6. Dôsledná implementácia princípu „znečisťovateľ platí“, dodržiavanie legislatívy ako podmienka pre dotácie,  zásadná zmena systému kontrol.
  7. Investícia do nezávislého, kvalitného, terénneho a cieleného poradenského systému/systémov pre poľnohospodárov a lesníkov.
  8. Podpora krátkych potravinovo dodávateľských reťazcov, osveta biospotrebiteľstva – zdravé, čerstvé a lokálne jedlo do škôl a verejného stravovania; podpora zeleného verejného obstarávania v stravovaní.

Viac v priložených dokumentoch – v Otvorenom liste ministerke pôdohospodárstva SR G.Matečnej z 13.02.2018 a v prioritách Agro-eko fóra pre reformu poľnohospodárskej politiky. Priority Agro-eko fóra pre politiku 2020+ podporuje aj organizácia WWF Slovensko.

Posledná úprava Pondelok, 19 Február 2018 14:49
 
Financovanie triedeného zberu na Slovensku - preteky ku dnu? PDF Tlačiť E-mail
Napísal Miloš Veverka   

Nakladanie-KO 2016 EU-MSSlovensko s dlhodobo vysokým podielom skládkovania komunálneho odpadu patrí medzi krajiny s najhorším odpadovým hospodárstvom v EÚ. V r. 2016 sa zrecyklovalo a skompostovalo len 23 % komunálneho odpadu (KO), zatiaľ čo na skládky bolo uložených až 66 % KO. Tento stav je alarmujúci aj kvôli tomu, že o necelé 2 roky, teda v r. 2020 má SR povinnosť dosiahnuť minimálnu mieru recyklácie KO 50 %. Už dnes tento cieľ dosahujú viaceré krajiny EÚ, ako napr. Nemecko, Rakúsko či Belgicko (obr. vedľa).

Jednou z príčin tohto stavu je nesprávne nastavená legislatíva, ktorej dôsledkom je nedostatok financií v systéme triedeného zberu a zhodnocovania odpadov. Nový zákon o odpadoch č. 79/2015, Z. z., ktorý zásadne zmenil spôsob financovania triedeného zberu odpadov zavedením tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov a odbremenil tak rozpočty obcí, mal mieru recyklácie KO zásadne zvýšiť, no zatiaľ sa tak deje len čiastočne a pomaly (v r. 2014 bolo zrecyklovaných 12 % KO, v r. 2015 to bolo 16 % a v r. 2016 sa zrecyklovalo 23 % KO). Najhoršie je, že po viacerých novelách súčasného zákona o odpadoch je systém nastavený tak, že financií pre pokrytie triedeného zberu v obciach bude skôr ubúdať ako pribúdať. Treba zabudnúť na nákup nových zberných nádob, na rozvoj triedeného zberu, na zvyšovanie miery recyklácie KO, rozširovanie a rast triedenia odpadov.

Ak sa nič nezmení a financie OZV nebudú pokrývať všetky reálne náklady triedeného zberu (vrátane napr. zakúpenia nových farebných nádob), budú musieť obce triedenie odpadov dotovať, čo je v rozpore so zákonom o odpadoch, alebo pôjde triedenie do útlmu, čo je zase v rozpore so záväznými cieľmi SR voči EU a s celkovou koncepciou moderného odpadového (obehového) hospodárstva.
Keďže sa nezvýši účinnosť triedenia odpadov a obce budú triedenie dotovať, bude sa musieť zvýšiť aj poplatok za odpad, ktorý samospráva vyberá od občanov. Nárast bude značný aj v zmysle pripraveného zvyšovania skládkového poplatku.

Posledná úprava Utorok, 05 Jún 2018 18:26
 
Slovensko proti strategickému obehovému hospodárstvu? PDF Tlačiť E-mail
Napísal Miloš Veverka   

CicrularEconomy-EU PrtScr 170517 DetailSkladkaZKO PA260104 ZmEurópska únia smeruje k obehovému hospodárstvu tzv. Circular Economy vytvárajúcemu nové pracovné miesta, znižujúcemu závislosť krajín EÚ na dovoze surovín a zlepšujúcemu životné prostredie. Niektoré členské štáty, vrátane Slovenska, však blokujú predkladané ciele tejto politiky čím idú proti verejnému záujmu.

V marci 2017 schválil Európsky parlament ciele pre r. 2030, ktoré by mali posunúť EÚ smerom k obehovému hospodárstvu [1]:
•    70 % miera recyklácie komunálneho odpad (v SR v súčasnosti len 15 %[2]);
•    80 % miera recyklácie odpadu z obalov (v SR v súčasnosti 65 % [3]);
•    zníženie skládkovania odpadu na 5 % (v SR v súčasnosti 73 % [2]);
•    povinný triedený zber viacerých prúdov odpadu vrátane bioodpadu, odpadových olejov a textilu,   (v SR v súčasnosti funkčný len čiastočne, najhoršie pre bioodpad);
•    zvýšenie využívania ekonomických nástrojov ako sú poplatky za skládkovanie a spaľovanie odpadu, zálohové systémy (v SR sú v súčasnosti tieto nástroje nastavené nemotivačne).

Takéto ambiciózne ciele týkajúce sa revízie viacerých európskych smerníc (napr. smernica o odpadoch, smernica o obaloch) by nielen podstatne znížili množstvo odpadu,

Posledná úprava Utorok, 13 Jún 2017 15:45
 
<< Začiatok < Dozadu 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Dopredu > Koniec >>

Stránka 1 z 17

Najčítanejšie za mesiac

Najčítanejšie za týždeň

Podporili nás a partneri:
EEB Pesticide Action Network Europe SAAIC