Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Domov
CEPTA - Centre for Sustainable Alternatives
Reakcie na pseudoargumenty odporcov zálohovania jednorázových nápojových obalov(JNO) PDF Print E-mail
Written by Miloš Veverka   

PET-ParkZV 060202Podobne, ako teraz, aj v roku 2006 chcelo Ministerstvo životného prostredia SR pod vedením L. Miklósa zaviesť zálohovanie JNO. Bohužiaľ vtedy táto snaha nebola úspešná, prevalcovali ju finančné záujmy nápojárov a priemyslu. Jedným z pseudoargumentov bolo vtedy aj tvrdenie, že sa Slovensko stane smetiskom Európy – že vo vidine zisku budú ľudia z okolitých krajín ládovať do slovenských výkupných automatov PET fľaše z cudziny. Našťastie dnes, po cca 12 rokoch sme už trocha pokročili a tento pseudoargument sa v diskusiách už takmer neobjavuje. Len pre úplnosť (a pre istotu) vysvetlím, že zbohatnúť na dovoze PET fliaš alebo iných obalov zo zahraničia nie je možné – každý zálohovaný obal má svoj čiarový kód a automat vydá peniaze len za ten obal, za ktorý bola záloha zaplatená.

Objavujú sa však ďalšie pseudoargumenty, na ktoré je treba reagovať:

Pseudoargument: Zálohovanie je príliš drahý systém zberu, ktorý nerieši splnenie cieľa SR recyklovať v r. 2020 min. 50 % komunálneho odpadu.

Odpoveď: Štúdia IEP vyčíslila, že zálohovanie PET fliaš navýši náklady výrobcov o 1,1 centa na PET fľašu (0,011 €) – zvýšenie, ktoré si výrobcovia môžu bez problémov premietnuť do celkovej ceny nápoja bez toho, aby si to spotrebiteľ vôbec všimol. Pri plechovkách sa dokonca nepredpokladá žiadny zvýšený náklad – prevádzka systému sa pokryje z predaja druhotnej suroviny (hliník) a nevyžiadaných záloh. Je pravdou, že zálohovanie neprinesie podstatné zvýšenie miery triedenia komunálneho odpadu ako celku (Štúdia IEP odhaduje zvýšenie len o 0,5 %, keďže nápojové PET fľaše a plechovky tvoria len určitý malý podiel na celkovej hmotnosti komunálneho odpadu), toto však ani nie je dôvodom zálohovania. Hlavnými dôvodmi zálohovania JNO sú 1. podstatné zníženie litteringu (nezákonne odhodeného odpadu) a 2. vyzbieranie väčšieho množstva kvalitnejšej suroviny na recykláciu.

Pseudoargument: Zálohovanie neúnosne zaťaží financie bežných občanov, ktorí to všetko zaplatia.

Odpoveď: Pri zálohovaní sa uplatní spravodlivý princíp „znečisťovateľ platí“. Ak niekto chce nápoj v PET fľaši, je úplne spravodlivé, že si priplatí 0,011 € na fľašu za prevádzku systému, ktorý zabezpečí, že podstatná väčšina fliaš neskončí v životnom prostredí, ale bude zrecyklovaná. Ešte raz zdôrazňujeme, že „neúnosné finančné zaťaženie“ sa pohybuje na úrovni 0,011 € za PET fľašu a 0,00 € za plechovku. Naopak, pri nezavedení zálohovania sa všetky externé náklady spojené so zberom a likvidáciou voľne pohodených obalov hradia a budú hradiť z vrecka všetkých daňových poplatníkov, teda aj tých čo si nápoje v PET fľašiach nekupujú!

Last Updated on Sunday, 27 January 2019 20:44
 
Zálohovanie PET fliaš a plechoviek? Nie či, ale kedy a ako! PDF Print E-mail
Written by Miloš Veverka   

CEPTA podporuje zámer Ministerstva životného prostredia SR zaviesť zálohovanie jednorazových nápojových obalov (JNO).PET priOhniskuBS 080229 zm

Začiatkom novembra 2018 Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) zverejnilo zámer zaviesť zálohovanie nápojových PET fliaš a plechoviek na Slovensku. Zároveň zverejnilo štúdiu Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) „Skutočná cena zálohy“, ktorá analyzuje ekonomické dopady a náklady zavedenia zálohovania PET fliaš a plechoviek v slovenských podmienkach. Štúdia na základe analýzy systémov zálohovania v ostatných európskych krajinách stanovuje optimálnu výšku zálohy pre PET fľaše a plechovky, vyčísľuje predpokladané potrebné investičné a prevádzkové náklady systému zálohovania JNO.

Zverejnenie zámeru MŽP vyvolalo vášnivé diskusie nie len na odpadárskych fórach a konferenciách. Na viacerých webových portáloch sa vyrojilo množstvo odmietavých postojov, článkov a stanovísk, napr.: Zálohovanie nápojových obalov je politickým rozhodnutím za 80 miliónov, Podnikatelia: Zálohovanie PET fliaš zlikviduje takmer všetky triediace linky, ... Podľa očakávaní, predstavitelia nápojárskeho priemyslu, rôznych asociácií a združení výrobcov nápojov a obalov striktne odmietajú zavedenie zálohovania JNO, snažia sa ho bagatelizovať a častujú nás rôznymi pseudoargumentmi typu, že zálohovanie zničí triedený zber odpadov, že ide o nesmierne predražený a neúčinný systém zberu PET fliaš, že je to opatrenie vytrhnuté z kontextu, ktoré vraj nemá zmysel, a pod. Pochopiteľne tu ide o nič iné ako o peniaze. V štúdii IEP sa píše:

Zavedenie povinného zálohovania zásadne zvýši náklady výrobcov, ktorí uvádzajú na trh nápojové obaly v PET. Kým dnes platia približne 0,4 centa za fľašu, v systéme povinných záloh to bude v závislosti od miery návratnosti 1,4 – 1,9 centa, pričom pri nami cielenej miere 90 % to bude 1,5 centa, teda približne štyri krát viac.

Takže aby sme to zhrnuli fakticky, bavíme sa o cene zálohovania (nárast v porovnaní so súčasným systémom triedeného zberu) v hodnote 1,1 centa (0,011 €) na fľašu, ktorú si výrobcovia môžu premietnuť do ceny výrobku a spotrebiteľ si to pri celkovej cene nápoja ani nevšimne.

Last Updated on Wednesday, 23 January 2019 08:17
 
ENVIROstratégia SR 2030 PDF Print E-mail
Written by Daniel Lešinský   

Prečo potrebujeme dobrú Envirostratégiu 2030 pre zelenšie Slovensko?Tatranska harmonia 2018 DL

(CEPTA - D.Lešinský a M.Veverka, September 2018)

Dňa 18.09.2018 sa uzatváralo verejné pripomienkovanie k návrhu Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, Zelenšie Slovensko (ďalej len Envirostratégia 2030). O. z. CEPTA zaslalo pripomienky Ministerstvu životného prostredia SR ako aj na Slov-lex Právny a informačný Portál, kde sme mali problémy s odoslaním našich pripomienok.

Envirostratégia 2030 podľa nášho názoru pokrývala väčšinu oblastí, ktoré je potrebné na Slovensku riešiť (s opomenutím problematík ako sú napr. hluk, svetelný smog), vychádza z dobrých analytických podkladov, predkladá reálne čísla k súčasnému stavu životného prostredia v SR. Čo však možno návrhu stratégii vytknúť určite, sú mäkké, ohybné, nejasné a politicky neškodné formulácie pri niektorých navrhovaných opatreniach ako aj nedostatočné ciele vo viacerých sektoroch. Uvádzame niekoľko príkladov:

-          Adaptačné opatrenia budú v regiónoch reflektovať ich špecifiká a v dostatočnej miere reagovať na zmenu klímy.

-          Zvážiť zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami...

-          Zváži sa rozšírenie zálohovania jednorazových nápojových obalov a obmedzenie používania jednorazového plastového riadu.

Čo sa týka nedostatočných cieľov vyberáme z oblastí, ktorým sa o. z. CEPTA dlhodobo venuje a to sú predovšetkým ovzdušie a odpady – Zelené hospodárstvo.

V navrhovaných cieľoch kapitoly Čisté ovzdušie nám popri zahrnutej redukcii emisií úplne absentujú ciele pre kvalitu ovzdušia (ambnient air kvality), teda toho ovzdušia, ktoré všetci dýchame a to napriek tomu, že ročne predčasne umiera na Slovensku kvôli znečistenému ovzdušiu tisíce osôb. V roku 2014 na Slovensku predčasne umrelo len kvôli PM2,5 jemným prachovým časticiam 5160 osôb, bez zarátania ostatných polutantov (EEA, Air quality in Europe — 2017 report). Aj preto sme tu navrhovali doplnenie cieľov, ktoré by pre rok 2030 vychádzali z limitov pre znečistenie ovzdušia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Tieto hodnoty definované vedeckými radami WHO definujú „bezpečné“ limity znečistenia pre ľudské zdravie na základe vedeckých štúdií a dlhodobého sledovania, napr. pre PM2,5 je to ročný priemer 10 µg/m3 (WHO Air quality guidelines, 2005). V SR máme tieto hodnoty približne dvojnásobné, v r.2014 to bolo 19,7 µg/m3 (Enviroportál – Kvalita ovzdušia, 2017). Teda nie sú to politicky dohodnuté limitné hodnoty, ktoré nám dnes platia v rámci EÚ (EK, Air Quality Standards, 2008) a z ktorých v SR nedodržiavame limity pre PM10, čo je dôvodom infringementu voči SR.

PETpriVahu detail-TN DLSlovensko je krajina bez výrazných zdrojov nerastných surovín, pre to je pre nás kľúčový koncept cirkulárnej ekonomiky ( Circular Economy, 2014+), ktorý dnes len rozbiehame. Pri kapitole Zelené hospodárstvo posúvame navrhované ciele pre skládkovanie v roku 2035 pod úroveň 10% (z navrhovaných 25%), čo už v roku 2016 dosahovali viaceré krajiny EÚ z nich napr. aj Slovinsko – 9,6 % či Rakúsko – 2,7 % (CEPTA, Nakladanie s KO v EÚ v r.2016). Popri výraznom zvyšovaní poplatku za skládkovanie odpadov, budovaní materiálových recyklačných kapacít, silných pravidiel ekodizajnu nám k tomu môžu pomôcť aj veľké rezervy v energetickom zhodnocovaní, napr. cez existujúce kapacity cementární v SR. Ďalej navrhujeme do roku 2030 dosiahnuť mieru recyklácie na úroveň 80% vrátane zhodnocovania bioodpadu, povinné zálohovanie jednorázových nápojových obalov, centrá opätovného použitia v každom okresnom a krajskom meste ako aj zelené verejné obstarávanie nad 90% pre všetky verejné financie, vrátane EÚ fondov.

Zaslané pripomienky o. z. CEPTA k Envirosratégii 2030 v prílohe.  

Last Updated on Friday, 05 October 2018 10:02
 
Holandsko podporuje cirkulárnu ekonomiku PDF Print E-mail
Written by Miloš Veverka   

IMG 2197 Konferencia VyrZmPočas dní 11.-14.06.2018 sa v Holandsku konalo podujatie na podporu cirkulárnej ekonomiky (obehové hospodárstvo) Holland Circular Economy Week (HCEW) 2018. Náš zástupca Miloš Veverka mal možnosť byť pri tom.

Podujatie prebiehalo na viacerých miestach Holandska a pozostávalo z niekoľkých paralelných workshopov, hlavnej konferencie a zo zaujímavých exkurzií.

Hlavnú konferenciu otvárala zástupkyňa holandskej vlády p. Stientje van Veldhoven. Podotkla, že ak by všetci obyvatelia Zeme mali spotrebu ako Európania, potrebovali by sme 3 zemegule. Holandská vláda si uvedomuje aktuálne problémy životného prostredia, obmedzenosť prírodných zdrojov a neudržateľnosť súčasnej lineárnej ekonomiky a preto plne podporuje prechod na cirkulárnu ekonomiku a s tým súvisiace potrebné opatrenia.
Kľúčovým rečníkom konferencie bol holandský novátor, architekt a vizionár Thomas Rau, ktorý vyslovil viacero zaujímavých myšlienok:

Last Updated on Tuesday, 15 January 2019 13:20
 
Slovensko potrebuje lepšie ovzdušie a menej odpadov PDF Print E-mail
Written by Miloš Veverka   

CEPTA - Zvolen, 05.06.2018.

Kedy bude na Slovensku čisté životné prostredie? Zamysleli sa odborníci o. z. CEPTA pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia. Zamerali sa na dve oblasti, v ktorých sú potrebné systémové zmeny, investičná podpora, nastavenie ekonomiky i legislatívne opatrenia. Odpadové hospodárstvo, kde má Slovensko len 23% mieru materiálového zhodnotenia ako aj (ne)kvalitu ovzdušia s viac ako 5000 predčasnými úmrtiami ročne, v oboch oblastiach radia Slovensko medzi desiatku najhorších krajín EÚ.

Miloš Veverka, expert CEPTA pre odpadové hospodárstvo dodáva:V oblasti odpadov je jedným z vážnych systémových problémov Slovenska zlyhávajúce a nedostatočné financovanie triedeného zberu v mestách a obciach formou tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Zlé nastavenie odpadovej legislatívy preferuje lacné organizácie zodpovednosti výrobcov, čo spôsobuje nedostatok peňazí v systéme a neumožňuje plnohodnotnú prevádzku a rozvoj triedeného zberu v samosprávach. Tak budú občania platiť viac za komunálny odpad1

Jeden zo štyroch pilierov zlepšenia triedeného zberu, ktoré definuje Stratégia nakladania s komunálnym odpadom pre mesto Zvolen2 je vybudovanie infraštruktúry kompletných stojísk triedeného zberu na sídliskách s donáškovou vzdialenosťou do 50 m.

V problematike znečisteného ovzdušia dominujú na Slovensku predovšetkým tri znečisťujúce látky – jemné prachové častice (PM10 a PM2,5), oxidy dusíka NOx a prízemný ozón O3. Hlavnými zdrojmi znečistenia ovzdušia sú lokálne kúreniská so spaľovaním tuhých palív v domácnostiach, doprava, priemysel a energetika.

Daniel Lešinský z o. z. CEPTA si myslí, že: „Slovensko nebolo zažalované v máji 2018 Európskou komisiou za zlú kvalitu ovzdušia kvôli radikálnemu zlepšeniu situácie ale určite aj, a možno predovšetkým preto, že pre posledné dva štatisticky uzavreté roky v kvalite ovzdušia SR (2015 a 2016) nemáme potrebné reprezentatívne údaje ku koncentráciám častíc PM10 a PM2,5 v ovzduší, keďže nefungovala väčšina monitorovacích staních3 (+príloha). MŽP SR vyvíja aktivity v rôznych oblastiach, no zlepšenie situácie pocítime až keď sa z papierovej úrovne opatrení dostaneme na reálne zmeny v praxi a to v sektoroch patriacich viacerým rezortom, predovšetkým hospodárstvo, doprava, financie a poľnohospodárstvo4.“  

Experti z občianskeho združenia CEPTA sa zhodli aj na tom, že pre zlepšenie situácie v oboch oblastiach je potrebná aktívna účasť každého obyvateľa, možností je veľa – či už v dôkladnom triedení odpadu, predchádzaní vzniku odpadov alebo v správnom spaľovaní dreva, používaní verejnej dopravy, bicyklov, v ekošoférovaní a pod. Pri ministerstvách a politikoch apelujú na reálne, funkčné a účinné opatrenia v praxi a využívanie verejných financií vo verejnom záujme.        

Zdroje a viac informácií:

  1. CEPTA, 5.06.2018 „Financovanie triedeného zberu na Slovensku - preteky ku dnu?http://www.cepta.sk/index.php/sk/odpady-a-bioodpady/81-informacie-o-projekte/610-financovanie-triedeneho-zberu-na-slovensku-preteky-ku-dnu
  2. CEPTA, Optimalizácia odpadového hospodárstva v meste Zvolen: http://www.cepta.sk/index.php/sk/odpady-a-bioodpady/124-vyskum/598-optimalizacia-odpadoveho-hospodarstva-v-meste-zvolen
  3. TASR, 3.06.2018: „D. Lešinský o ochrane ovzdušia: Sme dobrí v sľubovaní“ http://www.teraz.sk/slovensko/d-lesinsky-o-ochrane-ovzdusia-sme-dobri-/328824-clanok.html
  4. EURACTIVE, 23.05.2018Kto vyčistí špinavý vzduch na Slovensku?https://euractiv.sk/section/klima/video/nazivo-kto-vycisti-spinavy-vzduch-na-slovensku/

 

Kontakty:

Miloš Veverka (odpady) This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it ; mob.: 0904 417 202;

Daniel Lešinský (ovzdušie) This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it ; mob.: 0905 581 076;

Last Updated on Thursday, 21 June 2018 14:30
 
<< Start < Prev 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Next > End >>

Page 1 of 17

Most read last week

Our supporters and partners:
Ekopolis IPEN - a toxic free future Pesticide Action Network Europe SAAIC Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika-Slovenská republika Clean Air - Čisté ovzdušie