Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Domov Air quality
Lokálne kúreniská na Slovensku PDF Print E-mail

Na Slovensku sú lokálne kúreniská, alebo inak spaľovanie tuhých palív v domácnostiach, zodpovedné za väčšinu emisií jemných tuhých častíc - 63,7 % PM10 a 77,8 % PM2,5, ako aj 43,1 % CO a 45 % NMVOC (1, r. 2017). Podľa odhadov Ministerstva životného prostredia máme v SR približne 350 000 domácností spaľujúcich tuhé palivá, z nich 36 %, teda 126 000, má kotol starší ako 30 rokov (2).

IMG 3696 DomyDymia VyrMini

Emisie z lokálnych kúrenísk nie sú neškodné. Spôsobujú zápaly pľúc, ochorenia srdcovo – cievneho systému, predčasnú úmrtnosť, atď. Polyaromatické uhľovodíky sú rakovinotvorné. Znečisťujú nielen vonkajšie prostredie, kde ľudia tieto emisie dýchajú, ale aj vnútorný vzduch v domácnostiach, ktoré tuhým palivom kúria.

Okrem spaľovania štandardného palivového dreva sa v slovenských peciach a kotloch stále spaľuje aj uhlie, alebo mokré či zle vysušené drevo, ba dokonca aj odpad a to situáciu ešte zhoršuje.

 

IMG 7333 Krb-MiniNa škodlivosť a množstvo emisií zo spaľovania tuhých palív zásadne vplýva:

1. typ spaľovacieho zariadenia- moderné pece produkujú aj desaťnásobne menej emisií, ako staré kotly;

2. kvalita paliva - nevhodné je uhlie a mokré, resp. málo vysušené drevo;

3. spôsob spaľovania - problém vzniká predovšetkým pri nedostatku vzduchu, pokiaľ palivo nehorí jasným plameňom, ale len tlie a dymí.

Viac o tom, ako správne kúriť, nájde napr. na stránke „Kúrenie v domácnosti trochu inak“(3).

Do oblastí so zhoršenou kvalitou ovzdušia, predovšetkým do miest, podľa nášho názoru spaľovanie uhlia nepatrí vôbec (4). V prípade kúrenia tuhými palivami by sa v týchto oblastiach malo používať len suché drevo (vlhkosť do 20 %) a mala by existovať možnosť regulácie, resp. zákaz kúrenia tuhými palivami počas zlých rozptylových podmienok, keď je bezvetrie alebo inverzia. Ako dlhodobo vhodnú nízko-emisnú alternatívu zdroja tepla považujeme pri dostatočnom zateplení budovy solárne kolektory, tepelné čerpadlá, elektrinu, príp. bioplyn vyrábaný z bioodpadov.

Podľa prepočtov o. z. CEPTA, je zásadný, niekoľkonásobný rozdiel v čom a aké palivo spaľujeme, aj keď sa stále bavíme o spaľovaní dreva. Kúrenie drevenými peletami v automatickom kotli spôsobuje 9,4 g emisií PM2,5 /GJ, kúrenie klasickým suchým drevom v splyňovacom kotli 45,3 g PM2,5/GJ. Prehorievací kotol produkuje až 90,6 g PM2,5/GJ, čo je takmer 10 krát viac ako kotol na pelety. Ak spaľujeme nedostatočne vysušené drevo s vlhkosťou nad 30 %, ktoré sa sušilo menej ako 1 rok na vzdušnom zakrytom priestore, tak jeho spaľovaním v prehorievacom kotli spôsobujeme emisie 446,4 g PM2,5/GJ. Pri spaľovaní hnedého uhlia spôsobujeme emisie 848,6g PM2,5/GJ. Vykurovaním plynom v kondenzačnom kotli tvoríme emisie na úrovni 0,6 g PM2,5/GJ. Nezateplený dvojpodlažný rodinný dom má spotrebu približne 110 GJ/rok.

lok-kur CZ-DK miniEmisie z lokálnych kúrenísk podrobnejšie analzuje aj nedávno zverejnená publikácia európskeho projektu CLEAN HEAT: „Pollution from residential burning - Danish experience in an international perspective (created by DEC)“, ktorá bola preložená aj do češtiny: „ZNEČIŠTĚNÍ Z DOMÁCÍCH TOPENIŠŤ, Dánská zkušenosti v medzinárodní perspektivě“. Túto publikáciu, si môžete stiahnuť TU (5).

Tento článok bol vytvorený v rámci projektu PreOvzdušieSK, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu.

logo-OP-EVS-farba-svklogo-EU-ESF-farba-svk

 

 

Zdroje:

1. https://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=141&print=yes

2. https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/527722-domacnosti-budu-moct-vdaka-dotacii-vymenit-kotly-na-tuhe-palivo/

3. http://vykurovanie.enviroportal.sk/kurenie.aspx

4. https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/spalovanie-uhlia-a-dreva-do-domacnosti-nepatri-kotlikovym-dotaciam-ale-zatial-chyba-socialny-rozmer/

5. https://www.clean-heat.eu/en/actions/info-material.html

Last Updated on Wednesday, 01 April 2020 15:06
 
Čo so špinavým vzduchom v Bratislavskom kraji PDF Print E-mail

alt09.03.2020 zorganizovalo o. z. CEPTA v spoluprácii s Úradom Bratislavského samosprávneho kraja seminár s diskusiou „Čo so špinavým vzduchom v Bratislavskom kraji“, ktorý sa konal v budove Bratislavského samosprávneho kraja, Sabinovská 16, Bratislava.

Seminára sa zúčastnili pracovníci samospráv, mimovládnych organizácií, Bratislavského samosprávneho kraja a Ministerstva životného prostredia SR.

V úvode prezentoval D. Lešinský z o. z. CEPTA dôležitosť problematiky znečisteného ovzdušia, jeho vplyv na ľudské zdravie, situáciu v krajských mestách SR ako aj porovnanie spaľovania tuhých palív v rôznych spaľovacích zariadeniach. Ukázal účastníkom aktuálnu imisnú situáciu pre PM2,5 zo dňa 09.03. 2020 s najvyšším píkom o 4:00 hod. ráno, čím vyvrátil ich pôvod z dopravy. Následne dánsky expert K. P. Kristensen ukázal výsledky meraní kvality ovzdušia, ktoré sme namerali po Slovensku aj v Bratislave. Vo svojej prezentácii tiež poukázal na to, že nie len doprava, ale aj lokálne kúreniská a vykurovanie drevom, prípadne uhlím, zásadne zhoršujú kvalitu ovzdušia v mestách aj na vidieku. Najčistejšie ovzdušie odborníci namerali nad Štrbským plesom a najhoršie na križovatke Trnavská/Bajkalská v Bratislave. Dánsky vedec navrhol opatrenia, ktoré znižujú znečisťovanie ovzdušia spôsobené kúrením a dopravou. Po diskusii k prvým dvom prednáškam zástupca ministerstva ŽP SR Mgr. I.Vilkovský prezentoval prítomným stav znečistenia ovzdušia v SR a oboznámil ich s plánovanou „kotlíkovou dotáciou“, ktorá podporí výmenu starých kotlov na pevné palivo za nízkoemisné kotle na zemný plyn, ako opatrenie na zlepšenie kvality ovzdušia v SR. Následne Ing. G. Adamek predstavil rozbiehajúci sa integrovaný LIFE projekt – Zlepšenie kvality ovzdušia (akronym „Populair“), ktorý by mal pomôcť regiónom pri manažovaní kvality ovzdušia aj kapacitne. Na záver nasledovala diskusia, v ktorej prítomní diskutovali s prednášajúcimi expertami.

Seminár bol uskutočnený v rámci projektu PreOvzdušieSK, ktorý je finančne podporený z Európskeho sociálneho fondu Európskej únie prostredníctvom operačného programu Efektívna verejná správa. Chceli by sme sa poďakovať Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, obzvlášť p. vicežupanke Ing. arch. Mgr. Art E. Pätoprstej, ktorá nám zásadným spôsobom pomohla s organizáciou seminára.

Last Updated on Tuesday, 17 March 2020 19:40
 
Znečistené ovzdušie nás na Slovensku stojí takmer 10 mld. EUR ročne PDF Print E-mail

Zvolen, Bratislava 21. 6. 2019 / aktualizované 10. 7. 2019. Na Slovensku predčasne umiera kvôli znečistenému ovzdušiu viac ako 5 000 osôb ročne. Spolu s Poľskom, Českom a Maďarskom patríme ku krajinám s najviac znečisteným ovzduším v EÚ. Dlhodobo prekračujeme predovšetkým limity znečistenia prachovými časticami (PM). Podľa OECD nás v roku 2015 stálo znečistenie ovzdušia z dôvodu predčasných úmrtí 9,279 mld. EUR, čo predstavovalo takmer 6,5 % HDP krajiny.

Experti z občianskeho združenia Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy - CEPTA analyzovali metodikou Svetovej zdravotníckej organizácie situáciu v oblastiach s riadenou kvalitou ovzdušia našich krajských miest na základe údajov oficiálneho monitoringu SHMÚ. Hodnotili dopady prachových častíc PM2,5 a PM10 a oxidov dusíka NOx, teda troch hlavných znečisťujúcich látok v ovzduší našich miest, ktorých pôvodcami sú predovšetkým doprava, priemysel s energetikou a spaľovanie tuhých palív v domácnostiach.

Výsledky analýzy dopadov znečisteného ovzdušia v krajských mestách SR za jeden rok:

Mesto/ORKO

Počet predčasných úmrtí spôsobených znečisteným ovzduším v krajských mestách*

Náklady znečisteného ovzdušia v mld. EUR**

Bratislava

1 580

4,176

Košice

990

2,621

Banská Bystrica

340

0,901

Prešov

410

1,083

Trenčín

190

0,497

Trnava

240

0,633

Žilina

310

0,815

Nitra

300

0,800

Vysvetlivky: * zaokrúhlené na celé desiatky; ** jedná sa iba o ekonomické škody z predčasných úmrtí spôsobených znečisteným ovzduším bez zarátania liečebných nákladov, práceneschopnosti, či škôd na poliach a v lesoch.

Reaguje Daniel Lešinský, predseda o. z. CEPTA: „Výsledky našich prepočtov sú zarážajúce o to viac, o čo ležérnejšie sa doteraz pristupovalo k riešeniu znečistenia ovzdušia v našich mestách, obciach a rozpočtom v celej krajine. Vnímame ako nevyhnutné bez zbytočného odkladu vyčleniť na ochranu ovzdušia adekvátne financie, vyriešiť kompetencie pre samosprávy a podmieniť čerpanie verejných financií vrátane EÚ fondov zeleným verejným obstarávaním. Ďalej zaviesť účinné opatrenia regulácie dopravy a emisií z lokálnych kúrenísk, podporiť bezemisnú dopravu, ukončiť výnimky zavedenia najlepšie dostupných technológií v priemysle a energetike“.

Znečistené ovzdušie spôsobuje predovšetkým kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia dýchacích ciest vrátane astmy a chronickej bronchitídy, kognitívne poruchy, reprodukčné problémy vrátane predčasných pôrodov či nízkej pôrodnej hmotnosti.

Kontakt: Ing. Daniel Lešinský, PhD; tel: +421 905 581 076; mail: This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it

Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu.

logo-OP-EVS-farba-svk

logo-EU-ESF-farba-svk

Last Updated on Wednesday, 10 July 2019 11:13
 
Čo so špinavým vzduchom v Prešovskom kraji PDF Print E-mail

06.03.2020 zorganizovalo o. z. CEPTA v spoluprácii s Úradom Prešovského samosprávneho kraja seminár s diskusiou „Čo so špinavým vzduchom v Prešovskom kraji“, ktorý sa konal v budove Prešovského samosprávneho kraja, Námestie mieru 2 v Prešove.

Seminára sa zúčastnili zástupcovia okresných úradov Prešovského kraja, pracovníci samospráv (mestá Prešov, Poprad,...) a aj zástupca Košického samosprávneho kraja.

Na seminári najprv D. Lešinský z o. z. CEPTA o.i. prezentoval dôležitosť problematiky znečisteného ovzdušia, jeho vplyv na ľudské zdravie, situáciu v krajských mestách SR ako aj porovnanie spaľovania tuhých palív v rôznych spaľovacích zariadeniach. Následne dánsky expert K. P. Kristensen ukázal výsledky meraní kvality ovzdušia, ktoré sme namerali ráno pred seminárom na rušnej križovatke pred budovou úradu POSK. Vo svojej prezentácii tiež poukázal na to, že nie len doprava, ale práve lokálne kúreniská a vykurovanie drevom, prípadne uhlím, zásadne zhoršujú kvalitu ovzdušia v mestách aj na vidieku. Príkladom takejto problematickej obce, mestskej časti môže byť Šidlovec (dnes už mestská štvrť Prešova s MHD) s hustou zástavbou rodinných domov v zle prevetranej kotline s intenzívnym spaľovaním tuhých palív. Dánsky vedec navrhol opatrenia, ktoré znižujú znečisťovanie ovzdušia spôsobené kúrením a dopravou. Po diskusii k prvým dvom prednáškam zástupca ministerstva ŽP SR Mgr. I.Vilkovský prezentoval prítomným stav znečistenia ovzdušia v SR a oboznámil ich s plánovanou „kotlíkovou dotáciou“, ktorá podporí výmenu starých kotlov na pevné palivo za nízkoemisné kotle na zemný plyn, ako opatrenie na zlepšenie kvality ovzdušia v SR. Na záver Ing. M.Kačurová predstavila rozbiehajúci sa integrovaný LIFE projekt – Zlepšenie kvality ovzdušia (akronym „Populair“), ktorý by mal pomôcť regiónom pri manažovaní kvality ovzdušia predovšetkým kapacitne. Na záver nasledovala diskusia, v ktorej prítomní diskutovali s prednášajúcimi expertami.

Seminár bol uskutočnený v rámci projektu PreOvzdušieSK, ktorý je finančne podporený z Európskeho sociálneho fondu Európskej únie prostredníctvom operačného programu Efektívna verejná správa. Chceli by sme sa poďakovať Úradu Prešovského samosprávneho kraja, obzvlášť p. Ing. Kačurovej, ktorá nám zásadným spôsobom pomohla s organizáciou seminára.

Last Updated on Tuesday, 17 March 2020 09:43
 
ENVIROstratégia SR 2030 PDF Print E-mail

Prečo potrebujeme dobrú Envirostratégiu 2030 pre zelenšie Slovensko?Tatranska harmonia 2018 DL

(CEPTA - D.Lešinský a M.Veverka, September 2018)

Dňa 18.09.2018 sa uzatváralo verejné pripomienkovanie k návrhu Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, Zelenšie Slovensko (ďalej len Envirostratégia 2030). O. z. CEPTA zaslalo pripomienky Ministerstvu životného prostredia SR ako aj na Slov-lex Právny a informačný Portál, kde sme mali problémy s odoslaním našich pripomienok.

Envirostratégia 2030 podľa nášho názoru pokrývala väčšinu oblastí, ktoré je potrebné na Slovensku riešiť (s opomenutím problematík ako sú napr. hluk, svetelný smog), vychádza z dobrých analytických podkladov, predkladá reálne čísla k súčasnému stavu životného prostredia v SR. Čo však možno návrhu stratégii vytknúť určite, sú mäkké, ohybné, nejasné a politicky neškodné formulácie pri niektorých navrhovaných opatreniach ako aj nedostatočné ciele vo viacerých sektoroch. Uvádzame niekoľko príkladov:

-          Adaptačné opatrenia budú v regiónoch reflektovať ich špecifiká a v dostatočnej miere reagovať na zmenu klímy.

-          Zvážiť zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami...

-          Zváži sa rozšírenie zálohovania jednorazových nápojových obalov a obmedzenie používania jednorazového plastového riadu.

Čo sa týka nedostatočných cieľov vyberáme z oblastí, ktorým sa o. z. CEPTA dlhodobo venuje a to sú predovšetkým ovzdušie a odpady – Zelené hospodárstvo.

V navrhovaných cieľoch kapitoly Čisté ovzdušie nám popri zahrnutej redukcii emisií úplne absentujú ciele pre kvalitu ovzdušia (ambnient air kvality), teda toho ovzdušia, ktoré všetci dýchame a to napriek tomu, že ročne predčasne umiera na Slovensku kvôli znečistenému ovzdušiu tisíce osôb. V roku 2014 na Slovensku predčasne umrelo len kvôli PM2,5 jemným prachovým časticiam 5160 osôb, bez zarátania ostatných polutantov (EEA, Air quality in Europe — 2017 report). Aj preto sme tu navrhovali doplnenie cieľov, ktoré by pre rok 2030 vychádzali z limitov pre znečistenie ovzdušia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Tieto hodnoty definované vedeckými radami WHO definujú „bezpečné“ limity znečistenia pre ľudské zdravie na základe vedeckých štúdií a dlhodobého sledovania, napr. pre PM2,5 je to ročný priemer 10 µg/m3 (WHO Air quality guidelines, 2005). V SR máme tieto hodnoty približne dvojnásobné, v r.2014 to bolo 19,7 µg/m3 (Enviroportál – Kvalita ovzdušia, 2017). Teda nie sú to politicky dohodnuté limitné hodnoty, ktoré nám dnes platia v rámci EÚ (EK, Air Quality Standards, 2008) a z ktorých v SR nedodržiavame limity pre PM10, čo je dôvodom infringementu voči SR.

PETpriVahu detail-TN DLSlovensko je krajina bez výrazných zdrojov nerastných surovín, pre to je pre nás kľúčový koncept cirkulárnej ekonomiky ( Circular Economy, 2014+), ktorý dnes len rozbiehame. Pri kapitole Zelené hospodárstvo posúvame navrhované ciele pre skládkovanie v roku 2035 pod úroveň 10% (z navrhovaných 25%), čo už v roku 2016 dosahovali viaceré krajiny EÚ z nich napr. aj Slovinsko – 9,6 % či Rakúsko – 2,7 % (CEPTA, Nakladanie s KO v EÚ v r.2016). Popri výraznom zvyšovaní poplatku za skládkovanie odpadov, budovaní materiálových recyklačných kapacít, silných pravidiel ekodizajnu nám k tomu môžu pomôcť aj veľké rezervy v energetickom zhodnocovaní, napr. cez existujúce kapacity cementární v SR. Ďalej navrhujeme do roku 2030 dosiahnuť mieru recyklácie na úroveň 80% vrátane zhodnocovania bioodpadu, povinné zálohovanie jednorázových nápojových obalov, centrá opätovného použitia v každom okresnom a krajskom meste ako aj zelené verejné obstarávanie nad 90% pre všetky verejné financie, vrátane EÚ fondov.

Zaslané pripomienky o. z. CEPTA k Envirosratégii 2030 v prílohe.  

Last Updated on Friday, 05 October 2018 10:02
 
<< Start < Prev 1 2 3 4 5 Next > End >>

Our supporters and partners:
Ekopolis IPEN - a toxic free future Pesticide Action Network Europe SAAIC Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika-Slovenská republika Clean Air - Čisté ovzdušie