Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Domov Waste and biowaste Informácie o téme a kontakty Zálohovanie PET fliaš a plechoviek? Nie či, ale kedy a ako!
Zálohovanie PET fliaš a plechoviek? Nie či, ale kedy a ako! PDF Print E-mail

CEPTA podporuje zámer Ministerstva životného prostredia SR zaviesť zálohovanie jednorazových nápojových obalov (JNO).IMGP0163 PET priHroneZV - MiniVyrez

Začiatkom novembra 2018 Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) zverejnilo zámer zaviesť zálohovanie nápojových PET fliaš a plechoviek na Slovensku. Zároveň zverejnilo štúdiu Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) „Skutočná cena zálohy“, ktorá analyzuje ekonomické dopady a náklady zavedenia zálohovania PET fliaš a plechoviek v slovenských podmienkach. Štúdia na základe analýzy systémov zálohovania v ostatných európskych krajinách stanovuje optimálnu výšku zálohy pre PET fľaše a plechovky, vyčísľuje predpokladané potrebné investičné a prevádzkové náklady systému zálohovania JNO.

Zverejnenie zámeru MŽP vyvolalo vášnivé diskusie nie len na odpadárskych fórach a konferenciách. Na viacerých webových portáloch sa vyrojilo množstvo odmietavých postojov, článkov a stanovísk, napr.: Zálohovanie nápojových obalov je politickým rozhodnutím za 80 miliónov, Podnikatelia: Zálohovanie PET fliaš zlikviduje takmer všetky triediace linky, ... Podľa očakávaní, predstavitelia nápojárskeho priemyslu, rôznych asociácií a združení výrobcov nápojov a obalov striktne odmietajú zavedenie zálohovania JNO, snažia sa ho bagatelizovať a častujú nás rôznymi pseudoargumentmi typu, že zálohovanie zničí triedený zber odpadov, že ide o nesmierne predražený a neúčinný systém zberu PET fliaš, že je to opatrenie vytrhnuté z kontextu, ktoré vraj nemá zmysel, a pod. Pochopiteľne tu ide o nič iné ako o peniaze. V štúdii IEP sa píše:

Zavedenie povinného zálohovania zásadne zvýši náklady výrobcov, ktorí uvádzajú na trh nápojové obaly v PET. Kým dnes platia približne 0,4 centa za fľašu, v systéme povinných záloh to bude v závislosti od miery návratnosti 1,4 – 1,9 centa, pričom pri nami cielenej miere 90 % to bude 1,5 centa, teda približne štyri krát viac.

Takže aby sme to zhrnuli fakticky, bavíme sa o cene zálohovania (nárast v porovnaní so súčasným systémom triedeného zberu) v hodnote 1,1 centa (0,011 €) na fľašu, ktorú si výrobcovia môžu premietnuť do ceny výrobku a spotrebiteľ si to pri celkovej cene nápoja ani nevšimne.

PET-Lavicka-Drienova 181110VyrMiniK odmietavému postoju nápojárov a obalárov sa samozrejme priklonili aj OZV-čky, zriadené a financované výrobcami, ktoré triedený zber v obciach a mestách financujú, veštiac jeho kolaps po zavedení zálohovania JNO.

Slovenským špecifikom však je, že zálohovanie odmietajú aj niektoré spoločnosti pôsobiace v oblasti odpadového hospodárstva a zberové spoločnosti. Obávajú sa, že poklesne množstvo plastov, ktorých triedenie je už dnes stratové, financované prostredníctvom OZV-čiek, čo údajne povedie ku kolapsu triedeného zberu ako celku. Pre niektorých takzvaných „profesionálov pôsobiacich v odpadovom hospodárstve“ bolo oznámenie zámeru zavedenia zálohovania JNO dokonca najhoršou udalosťou v odpadovom hospodárstve v roku 2018, zjavne si neuvedomujúc (alebo zámerne ignorujúc) dôležitosť a zmysel zálohovania PET fliaš a plechoviek pre životné prostredie či prírodné ekosystémy.

Široká verejnosť, teda spotrebitelia, zákazníci a tí, ktorí to v konečnom dôsledku zaplatia, však má celkom iný názor. V prieskume verejnej mienky, ktorý vykonal IEP a zúčastnilo sa ho vyše 4 000 respondentov, až 95% Slovákov podporuje zavedenie zálohovania plastových fliaš a plechoviek.

PETky v paprku SNP ZV 120306 vyrez zmNepochopiteľný je aj postoj ZMOS, ktorý sa zatiaľ radí tiež k odporcom zálohovania JNO, hoci štúdia IEP vyčíslila úspory miest a obcí na čistenie ulíc v súvislosti s podstatným znížením litteringu (nelegálne odhodených odpadov) na 1,2 – 2,7 mil. € ročne. Nie je nám jasné, koho vlastne ZMOZ zastupuje, pretože z našej skúsenosti pri mnohých stretnutiach so starostami a primátormi počas uplynulých rokov, sme zaznamenávali súhlasné stanoviská predstaviteľov samospráv so zavedením zálohovania JNO sprevádzané znepokojením nad neúnosnou situáciou znečistenia ulíc a chotárov pohodenými nápojovými obalmi.

Vonkoncom nie je objektívne, keď niektoré portály prinášajú zovšeobecňujúce správy o tom, ako odpadári odmietajú zálohovanie. Ak považujeme odpadára za odborníka v oblasti odpadového hospodárstva, ktorý prípadne aj manažuje odpadové hospodárstvo v obci, meste, vedie zberný dvor alebo šéfuje zberovej spoločnosti, poznáme množstvo odpadárov, ktorí zavedenie zálohovania JNO jednoznačne podporujú.

Prečo zálohovanie jednoPET priCeste 140409razových nápojových obalov áno? A čo to vlastne je?

Aj vy máte takú skúsenosť, že PET fľaše a plechovky sú okolo ciest, chodníkov, v lesoch, v parkoch, na uliciach, na brehoch vodných tokov, skrátka všade, kde má prístup človek? V r. 2005 bola vykonaná dosiaľ jediná komplexná analýza nezákonne pohodeného odpadu (littering) v SR, ktorá zistila, že takmer tretinu nezákonne pohodeného odpadu tvoria PET fľaše. Okolo ciest je priemerne až 600 l nápojových PET fliaš na každý km.PET-HatZV

Všetky tieto fľaše by nemuseli skončiť v životnom prostredí, keby sme na Slovensku mali zálohovanie PET fliaš.

Zálohovanie JNO má v Európe zavedených 10 krajín - Nórsko, Island, Švédsko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Holandsko, z postkomunistických krajín Estónsko, Litva a Chorvátsko. Väčšinou sa spolu s jednorazovými PET fľašami zálohujú aj nápojové plechovky a jednorazové sklenené nápojové fľaše.

Zálohovanie JNO funguje z pohľadu spotrebiteľa veľmi podobne, ako zálohovanie opakovane použiteľných vratných fliaš, ktoré má na Slovensku dlhoročnú tradíciu. Spotrebiteľ si kúpi nápoje vo fľaši a donesie späť prázdne fľaše do obchodu, kde dostane za ne zálohu, ktorú zaplatil pri ich kúpe. Práve záloha motivuje spotrebiteľa doniesť prázdny obal do obchodu a nezahodiť ho do prírody, alebo na ulicu. Práve nápoje v PET fľašiach a plechovkách si ľudia často berú sebou von a mnohí majú problém zaniesť prázdny obal do triedeného zberu, odhodia ho radšej tam, kde nápoj dopili. Dôkazom toho sú aj napr. vyššie uvedené fotky.

 

1. dôvod zavedenia zálohovania JNO – účinné zníženie litteringu
Zálohovanie nápojových PET fliaš a plechoviek účinne znižuje znečistenie prírody a prostredia týmito obalmi. Práve záloha na každý obal motivuje spotrebiteľa k tomu, aby ho nezahodil do prírody, ale doniesol ho do obchodu.

2. dôvod zavedenia zálohovania JNO – vyzbiera sa viac čistejšej suroviny
Štúdia IEP „Skutočná cena zálohy“ uvádza, že súčasná miera návratnosti nápojových PET fliaš prostredníctvom štandardného triedeného zberu v mestách a obciach SR sa vykazuje na úrovni 62 %, hoci je toto číslo len ťažko overiteľné (neexistujú presné údaje o množstve PET fliaš uvedených na trh v SR a už vonkoncom nie o vyzbieranom množstve, tých 62 % je odborný odhad). Systémy zálohovania JNO bežne dosahujú účinnosť vyše 90 %, pričom napr. zálohovanie JNO v Nemecku dosahuje dlhodobo 98,5 %. Znamená to, že takmer žiadne fľaše a plechovky už nekončia mimo systému – v triedenom zbere alebo v prírode.
Po vyzbieraní zálohovým systémom zberu sú nápojové obaly zrecyklované. PET fľaše a plechovky sú veľmi dobre recyklovateľný materiál. Tým, že sa obal po vypití nápoja zaniesol do obchodu a neváľal sa niekde v priekope alebo nebol znečistený zvyškami obsahu iných obalov v triedenom zbere (napr. zvyšky jedál, olej a pod.), surovina dosahuje vysokú čistotu a dobrú kvalitu, ktorá je vhodná na výrobu nových PET fliaš, kde môže byť podiel recyklátu až do 50 %.
Takže zálohovanie je systém zberu, ktorým vieme vyzbierať podstatne viac suroviny s podstatne vyššou kvalitou v porovnaní so štandardným triedeným zberom. Umožňuje nám plnohodnotnú recykláciu (nie downcycling) s vysokou pridanou hodnotou, tzv. „bottle to bottle“ a neprenáša externé náklady spojené s čistením prostredia a prírody na všetkých občanov SR.

Pozitívne hodnotíme, že súčasné MŽP SR si ide za svojim cieľom a 15. januára 2019 predložilo návrh zákona o zálohovaní do pripomienkového konania, ktoré je otvorené do 04.02.2019; aj keď sme názoru, že zálohovanie by bolo možné spustiť v SR už od 1.1.2020, teda o dva roky skôr ako to navrhuje predložený zákon.

Last Updated on Friday, 22 February 2019 19:16
 

Most read last week

Our supporters and partners:
Ekopolis IPEN - a toxic free future Pesticide Action Network Europe SAAIC Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika-Slovenská republika Clean Air - Čisté ovzdušie