Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Domov Odpady a bioodpady Informácie o téme a kontakty Zálohovanie PET fliaš a plechoviek? Nie či, ale kedy a ako!
Zálohovanie PET fliaš a plechoviek? Nie či, ale kedy a ako! PDF Tlačiť E-mail

CEPTA podporuje zámer Ministerstva životného prostredia SR zaviesť zálohovanie jednorazových nápojových obalov (JNO).PET priOhniskuBS 080229 zm

Začiatkom novembra 2018 Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) zverejnilo zámer zaviesť zálohovanie nápojových PET fliaš a plechoviek na Slovensku. Zároveň zverejnilo štúdiu Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) „Skutočná cena zálohy“, ktorá analyzuje ekonomické dopady a náklady zavedenia zálohovania PET fliaš a plechoviek v slovenských podmienkach. Štúdia na základe analýzy systémov zálohovania v ostatných európskych krajinách stanovuje optimálnu výšku zálohy pre PET fľaše a plechovky, vyčísľuje predpokladané potrebné investičné a prevádzkové náklady systému zálohovania JNO.

Zverejnenie zámeru MŽP vyvolalo vášnivé diskusie nie len na odpadárskych fórach a konferenciách. Na viacerých webových portáloch sa vyrojilo množstvo odmietavých postojov, článkov a stanovísk, napr.: Zálohovanie nápojových obalov je politickým rozhodnutím za 80 miliónov, Podnikatelia: Zálohovanie PET fliaš zlikviduje takmer všetky triediace linky, ... Podľa očakávaní, predstavitelia nápojárskeho priemyslu, rôznych asociácií a združení výrobcov nápojov a obalov striktne odmietajú zavedenie zálohovania JNO, snažia sa ho bagatelizovať a častujú nás rôznymi pseudoargumentmi typu, že zálohovanie zničí triedený zber odpadov, že ide o nesmierne predražený a neúčinný systém zberu PET fliaš, že je to opatrenie vytrhnuté z kontextu, ktoré vraj nemá zmysel, a pod. Pochopiteľne tu ide o nič iné ako o peniaze. V štúdii IEP sa píše:

Zavedenie povinného zálohovania zásadne zvýši náklady výrobcov, ktorí uvádzajú na trh nápojové obaly v PET. Kým dnes platia približne 0,4 centa za fľašu, v systéme povinných záloh to bude v závislosti od miery návratnosti 1,4 – 1,9 centa, pričom pri nami cielenej miere 90 % to bude 1,5 centa, teda približne štyri krát viac.

Takže aby sme to zhrnuli fakticky, bavíme sa o cene zálohovania (nárast v porovnaní so súčasným systémom triedeného zberu) v hodnote 1,1 centa (0,011 €) na fľašu, ktorú si výrobcovia môžu premietnuť do ceny výrobku a spotrebiteľ si to pri celkovej cene nápoja ani nevšimne.

PET-Lavicka-Drienova 181110VyrMiniK odmietavému postoju nápojárov a obalárov sa samozrejme priklonili aj OZV-čky, zriadené a financované výrobcami, ktoré triedený zber v obciach a mestách financujú, veštiac jeho kolaps po zavedení zálohovania JNO.

Slovenským špecifikom však je, že zálohovanie odmietajú aj niektoré spoločnosti pôsobiace v oblasti odpadového hospodárstva a zberové spoločnosti. Obávajú sa, že poklesne množstvo plastov, ktorých triedenie je už dnes stratové, financované prostredníctvom OZV-čiek, čo údajne povedie ku kolapsu triedeného zberu ako celku. Pre niektorých takzvaných „profesionálov pôsobiacich v odpadovom hospodárstve“ bolo oznámenie zámeru zavedenia zálohovania JNO dokonca najhoršou udalosťou v odpadovom hospodárstve v roku 2018, zjavne si neuvedomujúc (alebo zámerne ignorujúc) dôležitosť a zmysel zálohovania PET fliaš a plechoviek pre životné prostredie či prírodné ekosystémy.

Široká verejnosť, teda spotrebitelia, zákazníci a tí, ktorí to v konečnom dôsledku zaplatia, však má celkom iný názor. V prieskume verejnej mienky, ktorý vykonal IEP a zúčastnilo sa ho vyše 4 000 respondentov, až 95% Slovákov podporuje zavedenie zálohovania plastových fliaš a plechoviek.

PETky v paprku SNP ZV 120306 vyrez zmNepochopiteľný je aj postoj ZMOS, ktorý sa zatiaľ radí tiež k odporcom zálohovania JNO, hoci štúdia IEP vyčíslila úspory miest a obcí na čistenie ulíc v súvislosti s podstatným znížením litteringu (nelegálne odhodených odpadov) na 1,2 – 2,7 mil. € ročne. Nie je nám jasné, koho vlastne ZMOZ zastupuje, pretože z našej skúsenosti pri mnohých stretnutiach so starostami a primátormi počas uplynulých rokov, sme zaznamenávali súhlasné stanoviská predstaviteľov samospráv so zavedením zálohovania JNO sprevádzané znepokojením nad neúnosnou situáciou znečistenia ulíc a chotárov pohodenými nápojovými obalmi.

Vonkoncom nie je objektívne, keď niektoré portály prinášajú zovšeobecňujúce správy o tom, ako odpadári odmietajú zálohovanie. Ak považujeme odpadára za odborníka v oblasti odpadového hospodárstva, ktorý prípadne aj manažuje odpadové hospodárstvo v obci, meste, vedie zberný dvor alebo šéfuje zberovej spoločnosti, poznáme množstvo odpadárov, ktorí zavedenie zálohovania JNO jednoznačne podporujú.

Prečo zálohovanie jednoPET priCeste 140409razových nápojových obalov áno? A čo to vlastne je?

Aj vy máte takú skúsenosť, že PET fľaše a plechovky sú okolo ciest, chodníkov, v lesoch, v parkoch, na uliciach, na brehoch vodných tokov, skrátka všade, kde má prístup človek? V r. 2005 bola vykonaná dosiaľ jediná komplexná analýza nezákonne pohodeného odpadu (littering) v SR, ktorá zistila, že takmer tretinu nezákonne pohodeného odpadu tvoria PET fľaše. Okolo ciest je priemerne až 600 l nápojových PET fliaš na každý km.PET-HatZV

Všetky tieto fľaše by nemuseli skončiť v životnom prostredí, keby sme na Slovensku mali zálohovanie PET fliaš.

Zálohovanie JNO má v Európe zavedených 10 krajín - Nórsko, Island, Švédsko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Holandsko, z postkomunistických krajín Estónsko, Litva a Chorvátsko. Väčšinou sa spolu s jednorazovými PET fľašami zálohujú aj nápojové plechovky a jednorazové sklenené nápojové fľaše.

Zálohovanie JNO funguje z pohľadu spotrebiteľa veľmi podobne, ako zálohovanie opakovane použiteľných vratných fliaš, ktoré má na Slovensku dlhoročnú tradíciu. Spotrebiteľ si kúpi nápoje vo fľaši a donesie späť prázdne fľaše do obchodu, kde dostane za ne zálohu, ktorú zaplatil pri ich kúpe. Práve záloha motivuje spotrebiteľa doniesť prázdny obal do obchodu a nezahodiť ho do prírody, alebo na ulicu. Práve nápoje v PET fľašiach a plechovkách si ľudia často berú sebou von a mnohí majú problém zaniesť prázdny obal do triedeného zberu, odhodia ho radšej tam, kde nápoj dopili. Dôkazom toho sú aj napr. vyššie uvedené fotky.

 

1. dôvod zavedenia zálohovania JNO – účinné zníženie litteringu
Zálohovanie nápojových PET fliaš a plechoviek účinne znižuje znečistenie prírody a prostredia týmito obalmi. Práve záloha na každý obal motivuje spotrebiteľa k tomu, aby ho nezahodil do prírody, ale doniesol ho do obchodu.

2. dôvod zavedenia zálohovania JNO – vyzbiera sa viac čistejšej suroviny
Štúdia IEP „Skutočná cena zálohy“ uvádza, že súčasná miera návratnosti nápojových PET fliaš prostredníctvom štandardného triedeného zberu v mestách a obciach SR sa vykazuje na úrovni 62 %, hoci je toto číslo len ťažko overiteľné (neexistujú presné údaje o množstve PET fliaš uvedených na trh v SR a už vonkoncom nie o vyzbieranom množstve, tých 62 % je odborný odhad). Systémy zálohovania JNO bežne dosahujú účinnosť vyše 90 %, pričom napr. zálohovanie JNO v Nemecku dosahuje dlhodobo 98,5 %. Znamená to, že takmer žiadne fľaše a plechovky už nekončia mimo systému – v triedenom zbere alebo v prírode.
Po vyzbieraní zálohovým systémom zberu sú nápojové obaly zrecyklované. PET fľaše a plechovky sú veľmi dobre recyklovateľný materiál. Tým, že sa obal po vypití nápoja zaniesol do obchodu a neváľal sa niekde v priekope alebo nebol znečistený zvyškami obsahu iných obalov v triedenom zbere (napr. zvyšky jedál, olej a pod.), surovina dosahuje vysokú čistotu a dobrú kvalitu, ktorá je vhodná na výrobu nových PET fliaš, kde môže byť podiel recyklátu až do 50 %.
Takže zálohovanie je systém zberu, ktorým vieme vyzbierať podstatne viac suroviny s podstatne vyššou kvalitou v porovnaní so štandardným triedeným zberom. Umožňuje nám plnohodnotnú recykláciu (nie downcycling) s vysokou pridanou hodnotou, tzv. „bottle to bottle“ a neprenáša externé náklady spojené s čistením prostredia a prírody na všetkých občanov SR.

Pozitívne hodnotíme, že súčasné MŽP SR si ide za svojim cieľom a 15. januára 2019 predložilo návrh zákona o zálohovaní do pripomienkového konania, ktoré je otvorené do 04.02.2019; aj keď sme názoru, že zálohovanie by bolo možné spustiť v SR už od 1.1.2020, teda o dva roky skôr ako to navrhuje predložený zákon.

Posledná úprava Streda, 23 Január 2019 08:17
 

Najčítanejšie za týždeň

Podporili nás a partneri:
EEB Pesticide Action Network Europe SAAIC