Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Domov Duchovný rozvoj Univerzita života Spoločnosť Diktatúra komunity - komunitizmus
Diktatúra komunity - komunitizmus PDF Tlačiť E-mail
Napísal Milan Rusko   
Diktatúra komunity - komunitizmus.
Len pre tých, ktorým málo čítať nestačí. :-)
Ostatným sa ospravedlňujem za obťažkávanie.
 
Čokoľvek napíšem, je na inšpiráciu a na diskusiu, nezatracujte ma, ak s niečím nesúhlasíte.
Nepotrebujem druhých poučovať, len chcem, aby sa ľudia sami zamysleli nad tým,
kde to žijeme a ako žijeme a aby hľadali cesty zmeny k lepšiemu, hlavne cez zmenu vnútra.
 
Štyridsať rokov sme tu "budovali" komunitizmus. Tak sme ho budovali, až sme skončili v dnešnej slobode drogovania a tunelovania, slobode konkurencie a neznášanlivosti, slobode zdierania, poviazaní strachom o materiálne zabezpečenie života, strachom z chudoby, terorizovaní pohľadmi na bezdomovcov, ale aj na paláce boháčov. Bolo to zákonité takto dopadnúť, lebo ľudia stále nepochopili podstatu komunikácie a tým aj zdravej komunity. Tvrdím, že socializmus nebol skutočnou societou, komunizmus nebol skutočnou komunitou, ani dnešná spoločnosť nie je skutočným ľudským spoločenstvom.
 
Čo sa skrývalo pod pláštikom komunistických ideálov o všeľudskom mieri, bratstve a internacionalizme? Základná chyba bola, že spoločenské záujmy sa nadradzovali nad osobné. Pionier zdravil piatimi prstami nad čelom, čo symbolizovalo, že záujmy piatich kontinentov kladie nad svoje vlastné. Už tu vzniká zárodok diktatúry. Kto si vyhradzuje právo povedať, čo je spoločensky prospešné? No predsa Ústredný výbor komunistickej strany a tým sa stáva diktátorom. Zdravá komunita rieši ale osobné šťastie, osobnú prosperitu, osobný rozvoj a slobodu každého jednotlivca. Ak ľudia dokážu nájsť svoje šťastie a svoju sebarealizáciu nie na úkor iných, ale v spolupráci s inými, máme tu zdravú komunitu, societu, spoločnosť. Ide to vôbec skĺbiť, osobný a spoločenský záujem? Ja tvrdím že áno.
 
Druhou chybou komunitizmu bolo lipnutie na jedinej ideológii. Mal to byť vedecký svetonázor, ale je vedecké nadradzovať hmotu nad ducha, keď na to nie je žiadny vedecký dôkaz? Čo je vlastne vedecké a čo je vlastne pravda? Tvrdím, že pravda je to, čo reálne vnímame, tvrdím, že aj duchovno, aj Boha môžme zažiť a reálne vnímať. Tvrdím, že pravda je skutočnosť, na ktorej sa všetci zhodneme, ale úplne všetci. A čo keď sa nezhodneme? Potom komunikujme a snažme sa navzájom pochopiť. Za spoločenskú pravdu uznajme len to, na čom sa všetci do jedného zhodneme a ostatné veci ponechajme otvorené, slobodné. A nechajme každého jedného prispieť do spoločnej pravdy svojou inakosťou, podporme rozmanitosť a nepestujme pokryteckú uniformitu. To je zdravá komunita, inak je to diktatúra. Môže byť teda spoločnosť postavená na komunikácii namiesto ideológie?
 
A treťou základnou chybou bolo šírenie triednej nenávisti. Ak mal človek viac majetku, bol považovaný za nepriateľa a majetok mu bol zhabaný. To bola len skrytá závisť. Za nepriateľa bol považovaný aj idealistický svetonázor, náboženstvá a duchovné cesty. To bola len hlúpa namyslenosť. Zdravá komunita nemôže stáť na tom, že my sa tu ako skupinka máme radi, ale iné skupinky neznášame. Zdravá komunita znamená mať rád každého jedného človeka, nielen priateľa, ale i oponenta aj neprajníka. Zdravá komunita znamená vnímať seba ako člena všeľudskej komunity, spoločenstva celého ľudstva. Hľadať možnosti spolupráce, nie možnosti vojny. Dopriať druhému slobodu, pokiaľ jeho sloboda neobmedzuje slobodu iných.
 
Prečo píšem o veciach, ktoré sú 18 rokov staré? Pretože sú stále jaré. Diktátorský komunitizmus je stálu tu všade okolo nás. Náboženské spoločenstvá, duchovné školy, sekty, ale aj firmy, častokrát sú postavené na chybných základoch. Triedna nenávisť medzi duchovnými školami je úplne hmatateľná. Konkurenčná nenávisť medzi firmami je zjavná. Ideologická autoritatívnosť sa prejavuje buď lipnutím na nejakom vodcovi-majstrovi-guruovi alebo lipnutím na nejakom výklade posvätných spisov alebo lipnutím na praktikovaní nejakých duchovných technológií-praktík. V prípade firiem sa ideologická autoritatívnosť prejavuje neobmedzeným agresívnym šírením ideológie konzumu a pôžitkárstva. A nakoniec spoločenský záujem sa nadradzuje nad osobný, ak ste zamestnancom v nejednej firme, proste z vás vycicajú, čo sa dá. V totalitných duchovných spoločenstvách je potláčanie individuality človeka a oddanosť vodcovi alebo spoločenstvu samozrejmosťou.
 
Preto navrhujem uskutočniť nežnú revolúciu 1989 naozaj poriadne, vo svojom vlastnom vnútri a medzi sebou, medzi tými, ktorí o nežnosť a spravodlivosť naozaj stoja. :-) Nie tak, ako by som si to ja predstavoval, ale tak, ako je to správne. Ak som sa v niečom pomýlil, povedzte, v čom som urobil chybu, otvorte mi oči, ak som niečo prehliadol alebo ak som nezohľadnil práve tvoju individualitu. Ak dobre hovorím, vyhrňme si rukávy a poďme budovať kráľovstvo nebeské v nás a medzi nami. :-)

 
O sile zdravej komunity/spoločenstva
 
Len sa spýtam. Milí buddhisti. (Či nie sme všetci buddhisti, túžiaci po prebudení-prebuddhení?) Prečo Buddha zaradil Sanghu - spoločenstvo žiakov, medzi tri posvätné klenoty? Spoločenstvo postavil na úroveň Dharmy - Zákona aj na úroveň Buddhy - Prebudenia? Hoci on došiel k prebudeniu úplne sám, prečo neučil, aby ľudia meditovali kdesi v samote, ale vyzdvihol silu duchovnej komunity? Na to si odpovedajte sami, v čom je pre vás krása spoločenstva a aké spoločenstvo by ste si predstavovali a aké v žiadnom prípade?
 
Milí kresťania. (Či nie sme všetci kresťania túžiaci po Krste - Pomazaní z neba?) (Či aj ateisti netúžia byť mazaní aspoň nejakými masťami?) Prečo Ježiš povedal: Podľa toho poznajú, že ste moji učeníci, keď budete mať lásku medzi sebou? Neznamená to toľko, že komunita, v ktorej funguje správna zdravá komunikácia (ktorú Ježiš nazýval Láska?), je už jeho cestou, hoci o tom ani nevedia? Neznamená slovo Cirkev (ekklezia-spoločenstvo) vlastne skupinu ľudí, ktorých spája akási tajuplná sila zvaná Agapé-Láska? To nevylučuje, že existujú aj cirkvi, ako organizácie. Dobrá organizácia môže ľuďom pomáhať. Ale ja by som nestotožňoval cirkev ako organizáciu s cirkvou ako spoločenstvom spojeným atmosférou-duchom čohosi nadpozemského, čo nám sprístupňuje krásu kráľovstva dokonalosti a harmónie a nazýva sa Duchom Svätým.
 
Čo je teda kľúčom k zdravému spoločenstvu a tým aj k vnútornému uzdraveniu? Môže byť, že čosi tajuplné, čo pochádza z neba a do čoho môžme byť prebudení, z čoho môžme byť znovuzrodení? Aké sú cesty k prebudeniu sa do atmosféry-ducha pravého porozumenia, pravého zákona, pravej komunikácie, pravého poznania? O tom nabudúce.
Milan Rusko 
 

Najčítanejšie za mesiac

Najčítanejšie za týždeň

Podporili nás a partneri:
EEB Pesticide Action Network Europe SAAIC