Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Domov Duchovný rozvoj Univerzita života Spoločnosť O sociálnom a zdravotnom poistení
O sociálnom a zdravotnom poistení PDF Tlačiť E-mail
Napísal Milan Rusko   
O sociálnom a zdravotnom poistení
 
Téma to vážna, spoločnosť slovenská je v napätí. Tak teda si to rozoberme z gruntu. Tento článok je o tom, ako sa u nás mieša socializmus s kapitalizmom, ako sa deformuje voľný trh aj sociálne cítenie a ako sa týmto spôsobom neprávom obohacujú niektorí.
 
Prológ
Na námestiach študenti v zelených tričkách zbierajú podpisy na podporu zdravotných poisťovní. Bežný človek si povie: Oj, sloboda a pluralita musí byť, teda podpíšem. Ale aké je skutočné jadro veci?
 
Zdravá komunitná spoločnosť a jej poisťovníctvo
Kedysi dávno, keď sa ľudia ešte mali radi, žili indiáni vo svojej osade družne. Vo všetkom si pomáhali, keď niekto ochorel, vždy sa našiel niekto, kto sa o neho postaral. Keď človek zostarol, postarali sa o neho jeho deti a ak nemal deti, tak niekto z komunity. Proste v osade sa brali ako jeden celok a pomáhali si. To bolo (aj je) to najistejšie poistenie. Zdravotné, sociálne aj každé iné. Problémy s poisťovňami nepoznali.
 
Peňažná spoločnosť a úspory
Ale ako osada rástla, prirodzená túžba po Bohu a bohatstve viedla tých zaslepenejších k rozmnožovaniu materiálneho bohatstva namiesto vnútorného. Začali hromadiť majetok, statky a nastali zmätky. Už si potrebovali počítať, koľko pre koho urobili, nezištnosť jednania sa stratila. A tak bolo potrebné vytvoriť peniaze na počítanie vykonanej práce, výmeny tovarov aj množstva nahromadeného majetku. Ľudia sa začali starať viac o seba, než o osadu/komunitu. Aj zdravotnú a sociálnu starostlivosť rátali na peniaze a tak si ľudia začali sporiť pre prípady núdze. Každý sporil do vlastnej pančuchy, poisťovne neboli.
 
Socializmus a vzájomná poisťovňa
Keďže peniaze ovládli spoločnosť, už sa nedalo žiť bez nich. Bez peňazí nebolo možné zaradiť sa do spoločenskej deľby práce, bez peňazí bol človek z komunity proste vyhostený. Ale ľudia, v ktorých zrniečko lásky a vzájomnosti ešte zostalo, povedali si: nepchajme každý do vlastnej pančuchy, ale združme si prostriedky. V jednote je sila a v spojení peňazí budeme môcť lepšie prispieť tomu, kto práve potrebuje. A tak založili vzájomnú poisťovňu, ktorá istila všetko, čo bolo treba. Aj v nemoci pomáhala, aj dôchodky vyplácala. Majiteľmi poisťovne boli všetci tí, ktorí do nej prispeli a poisťovňa pracovala bez zisku pre blaho svojich členov. Fungovala na princípe solidarity, nikto nepočítal, koľko prispel a koľko dostal, bolo to proste vzájomné. Poisťovňa bola obnovením pôvodnej zdravej komunity lásky v nezdravom prostredí chamtivosti.
 
Kapitalizmus a poisťovníctvo
Keď to videli chamtivci, povedali si: Toľko peňazí pokope, tých sa musíme nejako zmocniť. A tak pracovali na tom, aby sa vo vzájomnej poisťovni dostali ku kormidlu alebo aby vytvorili poisťovňu vlastnú, ktorú budú spravovať. A samozrejme pri spravovaní si pekný kus z otáčaných peňazí ulejú do vlastných vreciek. Kto leží pri válove, veľa sa nažerie. A tak sa stalo, že buďto vzájomnú poisťovňu ovládli a vytvorili z nej poisťovňu súkromnú, kde vzájomnosť bola už len v názve, alebo si súkromnú poisťovňu vytvorili tým, že nasľubovali ďalším chamtivým ľuďom, aké je pre nich poistenie výhodné a úžasné a ziskové. Súkromná poisťovňa nazvala sa bankou a jej prvoradým cieľom bol zisk jej majiteľa, myšlienka vzájomnosti sa fakticky stratila. Bankári potom vystupovali ako vážené a ctené osoby, lákajúc ľudí nie na vzájomnosť, nie na solidaritu, ale na prosperitu, lákali ich na zisk. Samozrejme najväčší zisk mali vždy bankári. Z pôvodnej vzájomnej pomoci urobili kasíno. Tak vznikol kapitalizmus - systém vytvorený chamtivými ľuďmi pre chamtivých ľudí. Kapitalizmus - systém, ktorý učí ľudí chamtivosti, systém, ktorý vzájomnosť a solidaritu len hrá pre efekt ako divadlo. Tí, ktorí sa neženú za egoistickým ziskom, sú zo systému vyradení alebo sa potulujú na jeho okraji. Indiáni boli vyvraždení alebo uväznení v rezerváciách.
 
Deformovaný socializmus a slobodný kapitalizmus = udržateľný systém
Pozostatkom dávneho socializmu je dnes štát, ktorý vyberá dane aj sociálne a zdravotné poistenie. Už to nie je pravý socializmus, lebo platenie je povinné, násilím vynútené, nevyviera z hĺbky srdca a z vzájomnosti. Kapitalizmus dnes zase vytvoril voľný trh, proti násiliu štátu postavil individuálnu slobodu, dúfajúc, že tých chamtivých je dosť na to, aby bankári poriadne zarobili. Oba systémy, aj násilný socializmus aj liberálny kapitalizmus môžu teraz existovať vedľa seba. Ale musia platiť presné pravidlá. Štát (teda socializmus) môže násilím vyberať poplatky (dane a poistné), ale musí všetky peniaze prerozdeliť zase ľuďom, nesmie nikto na prerozdeľovaní zarobiť, inak by bol porušený princíp solidarity. A na druhej strane súkromné banky (teda aj poisťovne a dôchodcovské správcovské spoločnosti) nech vo voľnom trhu bojujú o priazeň ľudí, ale nesmú používať žiadne násilie, výber peňazí nesmie byť vynútený, len dobrovoľný, inak by bol porušený princíp voľného trhu. Takto môžu dva systémy vedľa seba fungovať a bude to celkom spravodlivé.
 
Reforma sociálneho aj zdravotného poistenia = deformácia voľného trhu
Avšak čo sa stalo? Kapitalistom nestačilo a skúšali získať viac. Znovu zaútočili na socializmus, solidaritu a vzájomnosť, lobovali u vlády a vydobyli si vytvorenie súkromných zdravotných poisťovní, ktoré ale budú platené z povinných odvodov. A tiež si vylobovali u vlády (akiste za mastné úplatky), že časť peňazí z povinného dôchodkového poistenia pôjde k nim. Tým prebrali správu nad časťou povinne platených peňazí, ktoré predtým spravoval štát na princípe solidarity. Súkromné na zisk orientované banky sa zmocnili časti peňazí, ktoré predtým boli prejavom medziľudskej vzájomnosti (hoci nanútenej). Teraz štát zákonom núti ľudí (ktorí sa tak rozhodnú) prispievať do súkromných bánk!!! Dokonca sa prijal zákon, že novozamestnaná mládež musí do súkromnej dôchodcovskej správcovskej spoločnosti prispievať povinne! To je zjavné a závažné porušenie voľného trhu.
 
Aké by to bolo, keby štát vydal príkaz, že každý človek musí povinne kupovať sedem chlebov týždenne v siedmych stanovených súkromných pekárňach? Ako nazvať vládu, ktorá demontuje svoju vlastnú úlohu (prerozdeľovanie peňazí) v prospech súkromníkov? Akiste podplatenou? Ako nazvať štát, ktorý neuplatňuje princíp solidarity, ale napomáha k zisku určitým súkromným skupinám? Zapredaný?
 
Ak chcela vláda reformu sociálneho poistenia, mohla znížiť poistné na polovicu s tým, že druhú polovicu si človek môže napchať do pančuchy alebo dať súkromnej banke, slobodne, ako na voľnom trhu. A ako dôchodok od štátu potom dostane adekvátne minimum. Ak chcela vláda reformu zdravotného poistenia, mohla zrušiť povinné zdravotné poistenie a dovoliť ľuďom slobodne si šetriť alebo sa poistiť u súkromných bánk (zdravotné poisťovne). Ale že vláda zákonom stanovila povinnosť prispievať súkromným bankám (poisťovniam), to je taký mix socializmu a kapitalizmu, solidarity a individuality, ktorý vyhovuje hlavne zisku súkromných bánk.
 
Epilóg
Na námestiach študenti v zelených tričkách zbierajú podpisy na podporu zdravotných poisťovní. Berú 60 korún na hodinu, bez ohľadu na počet získaných podpisov. Kto ich platí a prečo, snáď už je teraz jasnejšie. Tvária sa, že bojujú za pluralitu, ale tá tu predsa je! (Možnosť zdravotného aj dôchodkového pripoistenia.) Oni bojujú fakticky za to, aby príspevky do súkromných zdravotných poisťovní boli povinné!!! Tvária sa, že sú za slobodu výberu, ale porušujú slobodu voľného trhu. Ozaj, čo keby sme aj dane povinne odovzdávali nie štátu, ale nejakej súkromnej firme? Ozaj, a prečo nebojujú za to, aby zdravotné poistenie bolo nepovinné a dobrovoľné? Takú petíciu by som iste podpísal. Ale deformáciu voľného trhu nepodpíšem ani Lasicovi.
Milan Rusko
 
Posledná úprava Streda, 05 September 2007 11:58
 

Najčítanejšie za mesiac

Najčítanejšie za týždeň

Podporili nás a partneri:
EEB Pesticide Action Network Europe SAAIC