Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Quo vadis NATO? PDF Tlačiť E-mail
Napísal Milan Rusko   
Euroatlantické centrum (www.eac.sk) vypísalo literárnu súťaž pre študentov o esej na tému "Quo vadis NATO? Budúcnosť transatlantickej aliancie mojimi očami." Nie som študent, ale rád sa nesúťažne zapojím, pretože ide o dôležitú otázku budúcnosti ľudstva a jeho prosperity.
 
Milé NATO, North Atlantic Treaty Organization, alias Sevoroatlantická zmluvná organizácia.
 
Za posledné storočie ľudstvo bolo svedkom viacerých humanitných katastrof globálneho dosahu. Prvá svetová vojna, svetová hospodárska kríza, druhá svetová vojna, studená vojna a naposledy štvrtá svetová vojna - vojna proti terorizmu. Všetky možno bez nadsádzky označiť za najväčšie zlá v ľudskej histórii, za krízu ľudskosti, za zbedčenie človeka i civilizácie. Na druhej strane každá hlboká kríza spôsobila uvedomenie ľudí a roznietila ich túžbu a odhodlanie za mierový svet a za všeľudskú prosperitu. Druhá svetová vojna nemala v histórii obdoby, čo do množstva zničených ľudských životov, materiálnych škôd, prejavov barbarstva a neľudskosti. Práve preto sa po vojne zišli všetky národy Zeme, aby pochopili príčiny a spoločnými silami vytvorili na Zemi podmienky, aby sa podobná katastrófa už nikdy neopakovala a aby ľudstvo mohlo prosperovať v mierovom spolunažívaní. Vtedy bola prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá zabezpečovala rovnaké práva a slobodu všetkým ľuďom, bez rozdielu rasy, náboženstva, politického presvedčenia. Na tejto deklarácii bola postavená Organizácia spojených národov. Jej cieľom bolo vytvoriť multikultúrny svet, zabezpečiť mierové spolužitie všetkých ľudí v rozmanitosti kultúr a spôsobov života, svet bez útlaku a bez povyšovania sa jedných nad druhých, lebo len tak je možné zabezpečiť na Zemi mier a prosperitu.
 
Keď Sovietsky Zväz ohlásil zavŕšenie vývoja svojej jadrovej zbrane, Západ reagoval na to vytvorením vojenskej organizácie NATO. Po prijatí Západného Nemecka do NATO Východ odpovedal vytvorením vojenskej organizácie Varšavskej Zmluvy. Tak začala studená vojna a princípy mierového spolunažívania začali zapadať prachom. Rozpútali sa preteky v zbrojení, ktoré zhltli množstvo prostriedkov a energie, ktoré sa mohli použiť na vzdelanosť, riešenie chudoby, rozvoj kultúry a mierový vedecko-technický rozvoj. Na oboch stranách sa živila nenávisť, ktorá vyhovovala jedine zbrojárskym podnikom a diktátorským režimom. V mene tejto nenávisti sa porušovala Všeobecná deklarácia ľudských práv na oboch stranách. V mene tejto nenávisti sa vytvárala atmosféra strachu na celom svete.
 
Po zániku socialistického bloku však NATO nezaniklo a hľadalo nové dôvody pre svoju existenciu. Bombardovaním Juhoslávie v roku 1999 NATO prekročilo hranice obrannej aliancie a hrubo porušilo princípy OSN napadnutím inej krajiny. Dôvody na ďalší rozvoj NATO sa našli 11. septembra 2001, kedy začala štvrtá svetová vojna. Ako každá vojna, aj táto vojna proti terorizmu je v rozpore s Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a v rozpore s princípmi mierového spolunažívania národov Zeme. Zase sa na oboch stranách roznecuje nenávisť, zase sa šíri atmosféra strachu, zase sa rozširuje neznášanlivosť medzi rôznymi kultúrami, zase sa zvyšujú vojenské výdavky na úkor vzdelanosti a kultúrnosti a zase z toho majú osoh len vojensko-priemyselný komplex a diktátorské režimy. V mene boja proti terorizmu sa okliešťujú ľudské práva a slobody obyvateľov krajín, ktoré sa doteraz považovali za slobodné. Tak, ako vo vojnách dochádza k vyhladeniu celých dedín a k bombardovaniu miest, aj v tejto vojne je možné označiť za teroristov a vyhladiť akúkoľvek skupinu, ktorá je nepohodlná vláde, či mocenským skupinám. Takýmto spôsobom sa nad svetom bude naďalej stotalitnievať, pokiaľ ľudia nepochopia, čo vlastne znamená slovo MIER.
 
Budúcnosť NATO je budúcnosťou Zeme. Ak chceme, aby vôbec nejaká budúcnosť bola, skôr, než sa navzájom zničíme, je treba pochopiť slovo MIER. Ako už zistilo Spoločenstvo národov po druhej vojne, nikto z ľudí a žiadna z ideológií si nemôže nárokovať absolútnu moc a presadzovať sa násilím, avšak každý človek má právo hlásiť sa slobodne k ľubovolnej ideológii, či náboženstvu. Ľudia sa musia vedieť navzájom pochopiť, rešpektovať svoju inakosť a dopriať si slobodu. Teroristické akcie sú partizánskym bojom, sú vyjadrením zúfalstva ľudí, ktorí sa cítia byť nepochopení, ktorí sa cítia byť obmedzení v realizácii svojich vlastných predstáv o usporiadaní spoločnosti. Poväčšinou ide o predstavy založené na princípoch islamského práva Šaríja. Tak sa pýtam: Kedy ponúkli USA teroristom priestor pre dialóg? Kedy bolo umožnené týmto partizánskym skupinám na pôde OSN a na princípoch OSN vyjadriť svoj názor, vyjadriť svoju predstavu o usporiadaní sveta? A kedy sme sa snažili pochopiť ich v ich inakosti?
 
Mierová budúcnosť sveta môže byť len multikultúrna. Teda USA ani Európa nemajú právo diktovať svetu svoj spôsob života. Vrámci OSN treba dať priestor na akýkoľvek politicko-nábožensko-ekonomicko-spoločenský experiment. Nech každý má právo slobodne uskutočniť svoje ideály o krajšom svete a nech každý má právo slobodne sa do ktoréhokoľvek projektu zapojiť a slobodne z neho odísť. Nech sa svet stane priestorom mierového súťaženia takýchto experimentov. A nad tým všetkým nech dohliada OSN, aby bola zaručená sloboda každého človeka. Aby sloboda jedného neobmedzovala slobodu iného, môže OSN použiť aj vojenské prostriedky. Nie však na presadzovanie nejakých skupinových zámerov, ale len a len na ochranu slobôd ľudí.
 
Pravda, je tu aj ekologický problém. Spojené Štáty Americké utápajúce sa v nadmernom konzume, spotrebujú päť krát viac prírodných zdrojov, než majú k dispozícii. To nevyhnutne vedie k expanzii USA do iných krajín, aby mohli čerpať z ich prírodných zdrojov. Deje sa to prostredníctvom investícií finančného kapitálu, nadnárodných spoločností a v poslednej dobe aj priamym napadnutím (Irak). Táto expanzia nie je postavená na obojstrannej spolupráci, ale na diktáte, vykorisťovaní, ekonomickom útlaku. Nastoľujú sa diktátorské režimy v krajinách latinskej Ameriky a Afriky, rozpútavajú sa miestne vojny, falšujú sa voľby, podplácajú sa novinári... Ani táto situácia však nie je neriešiteľná. Pri troche dobrej vôle a ochote k všeľudskému dialógu, dá sa nájsť východisko. Veď keby sa len všetky tie obrovské investície použité na zbrojenie a konkurenčné súboje, použili na zúrodnenie púští, na nedeštruktívne, zdravé poľnohospodárstvo, na rozvoj poznania a telesno-duševno-duchovného zdravia ľudstva, mohla by sa celá naša civilizácia priam topiť v blahobyte a pri tom žiť v súlade s tým, čo nám príroda poskytuje. Na to stačí len veľmi málo: Prestať mať záľubu v deštrukcii a vo vojnách a nájsť záľubu v mieri a v budovaní. Prestať mať záľubu v zotročovaní iných a nájsť záľubu v spolupráci s inými. A USA, ako svetový líder, má práve POVINNOSŤ a ZODPOVEDNOSŤ hľadať všeľudské pozitívne riešenia. A spolu s USA aj NATO.
 
Budúcnosť NATO je teda v jeho postupnom pretransformovaní sa do štruktúr OSN. V odosobnení sa od súkromných záujmov USA, v prospech všeľudského záujmu svetového mieru na princípe spolupráce rozmanitých kultúr. Budúcnosť NATO je v pochopení princípov slobody, ľudskej dôstojnosti, práva na vlastný životný štýl. Budúcnosť NATO je v oslobodení sa od obhajovania ekonomicko-globalistických záujmov nadnárodných koncernov a nenásytnosti svetového finančníctva.
 
Už sa teším NATO, keď raz každá vojenská továreň, každý predaj zbraní a každý výcvik vojsk bude transparentný pod dohľadom všetkých národov a verejný pre všetkých obyvateľov Zeme, keď sa bude vyrábať len minimum zbraní, ktoré postačia na udržanie poriadku voči násilníckym skupinám. NAČO bombardéry, načo rakety, načo delá, načo zbrane hromadného nivočenia, keď sa ľudia vedia dohodnúť? Nie NATO, ale medziľudské dobro bude zárukou bezpečnosti, stability, prosperity. Vojaci NATO v mierových misiách po celej Zemi budú mať na tvári vždy úsmev, vždy ochotní pomôcť komukoľvek. Pri pohľade na nich budem šťastný, lebo viem, že im záleží nie na obhajovaní záujmov bohatého Severu, ale na každom jednom človeku a na jeho slobode. Nie sme od toho vôbec ďaleko, je to len vecou vôle tých, ktorí majú moc svet zmeniť.
 
Práve teraz je hrozba sebazničenia ľudstva taká silná, ako nikdy v histórii. Ľudstvo musí už raz a navždy pochopiť mier a skoncovať s otrokárstvom, s útlakom, s koristníctvom. Ľudstvo musí pochopiť, čo je to dialóg, čo je komunikácia, čo je vzájomne výhodná spolupráca, čo je všeľudský konsenzus, čo je jednota v rozmanitosti. Musí prestať budovať vojenské pakty jedných proti druhým a začať brániť slobodu všetkých ako princíp. Práve pre tú hrozbu sebazničenia, nikdy v histórii ľudstvo nebolo tak blízko svetovému mieru, ako dnes. Pochopia to konečne aj tí, ktorí majú dnes nad svetom moc?
 
Želám NATO veľa zdaru v pochopení pravdy a v správnej orientácii.
 

Najčítanejšie za mesiac

Najčítanejšie za týždeň

Podporili nás a partneri:
Ekopolis IPEN - a toxic free future Pesticide Action Network Europe SAAIC Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika-Slovenská republika Clean Air - Čisté ovzdušie