Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
O Bohu PDF Tlačiť E-mail
Napísal Milan Rusko   
Pobožný článok o Bohu, ktorý má za cieľ rozčúliť neveriacich rovnako ako veriacich. ;-)
Aby sa už konečne v niečom zjednotili. :-)
Bôh - Universum
Viera v Boha nie je povinná (v Univerzite života), rovnako, ako viera, že Boha niet. Odmietaná je slepá viera, rovnako ako slepá neviera. Podporované je hľadanie pravdy, teda poznávanie Boha (alebo nejakej náhrady?). Ako možno poznávať to, čo nevidíme a mnohí v to ani neveria? Ide predsa o univerzálny princíp. Einstein pracoval na Jednotnej (univerzálnej) teórii poľa. Podľa jeho (vedeckej) viery, v pozadí všetkých javov, ktoré vidíme, je jeden univerzálny princíp, ktorý vo svojich rôznych prejavoch vytvára všetku rozmanitosť života. Len je otázne, aké je to pole, ktoré tvorí naše vedomie, že myslíme, cítime, radujeme sa, že proste sme?
 
Povedzme, že tento univerzálny princíp existuje. Nazvime tento princíp slovom Bôh a hľadajme ho, aby sme ho pochopili, v jeho podstate, ako aj v jeho prejavoch a s ním pochopili všetko, aj seba samého a svoj život. Vo svojej podstate musí byť veľmi jednoduchý. Až by som povedal, že chudobný. Pozor, nie je to rúhanie sa Bohu, je to moje videnie skutočnosti. Onen Bôh je bohatý práve rozmanitosťou, ktorú zo seba dokázal vytvoriť.
 
Pyramída života
Ak teda zvážime, že na počiatku (ale nie na časovom počiatku, lež na principiálnom počiatku) všetkého je Jedno (ktoré nepoznáme), máme tu Univerzitu života, pyramídu, na vrchole ktorej je Božie oko (to je jej počiatok) a základňu má nesmierne širokú a mohutnú (to je viditeľný svet). Táto pyramída môže byť aj prevrátená, lebo z počiatku vyrastá rozmanitosť, ako strom z pňa. Spojením oboch pyramíd máme židovskú Dávidovu hviezdu. Vyhovuje vám takýto model sveta alebo vám v ňom niečo nesedí? Veríte v Univerzitu? Alebo veríte len v diverzitu (mnohosť bez jednotiaceho princípu, chaos)? Čo vo vás chce veriť v univerzitu a čo v diverzitu? A čo vo vás nechce veriť tomu, či tomu? Pozor však na falošné pyramídy moci a pozor na pyramídy falošného poznania.
 
Svet a nespravodlivosť - vyššie štádium Boha
Bájka: Na počiatku bol Bôh sám, ale smutno mu bolo samému, cítil sa zaiste chudobný a osamelý a tak vytvoril svet v jeho rozmanitosti. Zo seba samého ho vytvoril a sám sa doňho vložil, veď iného stavebného materiálu nebolo. Vytvoril svet, v ktorom nebolo chyby. Zaiste sa tešil zo svojho dokonalého diela, no po čase sa začal cítiť zase chudobný. Cítil, že má na viac. Všetko jeho stvorenstvo ho poznalo, všetko bolo šťastné, no niečo tu chýbalo. Chýbalo tu to, čo ho nepozná, chýbala tu temnota. Chýbala možnosť bojovať a víťaziť, lebo všetko už bolo a o nič nebolo treba usilovať. A tak víťazoslávne vytvoril svet, v ktorom popri svetle existuje aj temnota, nevedomosť popri poznaní, utrpenie popri šťastí. A povedal: Konečne skutočne dokonalé dielo a vrchol môjho prejavenia. Som hrdý naň. Je dokonalé svojou nedokonalosťou. Je dokonalé tým, že mnohí ľudia o dokonalosti ani len netušia. Je dokonalé tým, že umožňuje dokonalosť hľadať a postupne nachádzať. Je dokonalé tým, že poskytuje cestu, lebo ak by nebolo temnoty, nie je ani cesta z temnoty ku svetlu. Je dokonalé tým, že tá cesta je sťažená starosťami o živobytie, aby tak rýchlo nenašli a aby to hľadanie trvalo dlhšie. Je dokonalé tým, že ľudia často nie sú schopní vymaniť sa z bludných kruhov, do ktorých vstúpili a tak majú možnosť žiť v ilúzii, ktorú si sami vytvoria a ktorej uveria, teda oná prapôvodná najvyššia pravda sa rozdrobila na množstvo ilúzií, z ktorých každá nesie v sebe iskru zhora. Je dokonalé tým, že z prostej a jednoduchej pravdy stal sa zložitý a komplikovaný, nezrozumiteľný svet.
 
I riekol Bôh: Som nadmieru spokojný so svojím dielom. Ľudia budú trpieť a nebudú vedieť, prečo trpia. Ale praví bojovníci vydajú sa na cestu vyslobodenia. Len máloktorí z nich nájdu, ale všetci, ktorí hľadajú a majú trpezlivosť, nájdu a zvíťazia. Všetci, ktorí nepodľahnú tej či onej ilúzii, ale sú čistého a pravdivého srdca. A každý nájde to, čo hľadá, to, v čo uveril a čomu sa obetoval. Takže nikto sa nemôže sťažovať, ani mňa obviňovať. 
 
Až teraz som skutočným Bohom, Pánom Univerza. Pokiaľ som bol sám, bol som chudobný. Teraz som bohatý svojou rozmanitosťou a mojím najväčším bohatstvom sú tí, ktorí o mne ani nevedia, hoci zo mňa pochádzajú. Tí sú mojou najväčšou pýchou, lebo predtým tu neboli. Tí budú najviac prekvapení, keď ma spoznajú. Užasnú a s radosťou odhodia svoje falošné ilúzie o samoexistencii utrpenia.
 
Ako sa vám páči táto bájka? Je uveriteľná? Mne dáva do života veľa. Povedzte iné bájky, ktoré stavajú váš život na pevnom základe, ktoré vám dávajú istotu, radosť a zmysel žitia. Všetky bájky sú pravdivé, ktoré zlepšujú kvalitu nášho života, nielen individuálneho, ale aj spoločenského.
 
Prečo veríme?
Nech už použijeme akúkoľvek bájku, podstatná na každej je viera v dobro, spravodlivosť, šťastie, uspokojenie, naplnenosť, poznanie, proste dokonalosť. Vieme, že žijeme v nedokonalom svete. Vieme aj to, že si nosíme v sebe túžby. Vieme však, kam smerujú tieto túžby? Pochopili sme sami seba a svoju podstatu? Nie je to veda, ktorá by nám ponúkla pochopenie, hoci sa snaží uspokojiť našu túžbu po poznávaní. Nie je to psychológia, ktorá nám ukáže cestu k vnútornej spokojnosti, hoci sa o to snaží. Hľadal som, ale to, čo ma oslovilo a zarezonovalo vo mne, boli náboženstvá, presnejšie povedané duchovná cesta. V mnohých som našiel náznaky cieľa. Za všetky spomeniem len dva výroky. Ježiš povedal: Hľadajte najprv kráľovstvo nebeské a všetko ostatné vám bude pridané. V Tao Te Ting je napísané: Bezmenné je počiatkom neba i zeme, pomenovateľné je matkou všetkého stvorenstva. Preto: Kto zostáva bez žiadostí, vidí tajuplnú hlbinu, kto je naplnený žiadosťami, postihuje len vonkajšiu tvárnosť. Oboje je rozličných mien, ale jedného prapôvodu. Túto jednotu nazývam tajomstvom, tajomstvom všetkých tajomstiev, bránou všetkých tajuplností. Ako je možné, že tak nezávislé zdroje došli k tak podobnému poznaniu?
 
Za bájku na šibenicu
Za túto bájku sú mnohí ľudia schopní ma ukrižovať poslaním do blázninca. Nielen neveriaci, ale aj v Boha veriaci. Ľudia proste sú tak doráňaní a zúbožení, oklamaní, že neveria v dobro a v dokonalosť, dokonca ani vtedy, ak veria v Boha. Mňa považujú za nebezpečného šialenca, vieru v dobro považujú za nebezpečný opiát, za drogu ľudstva. Darmo im vysvetľujem, že keby tu nebolo vyššieho princípu dobra, dávno tento svet skončí rozpadnutý na prach, úplne mŕtvy, bez života, lebo smrť je oveľa jednoduchšia pre hmotu, než sa namáhať žiť. Že život trvá, je dôkazom toho, že niečo ho udržuje, a to niečo musí mať dobrý dôvod, prečo to robí. Ľudia však raz uverili v dobro a popálili sa a tak teraz už neuveria, ani keby im človek pred nosom zázraky robil. Je to vec ich vnútorného zranenia, a samozrejme aj vec danosti. Títo ľudia si nosia vnútorný rozpor v sebe samom. Sami túžia mať sa dobre, no sami neveria, že ich túžby aj môžu byť naplnené. Ani ich nenapadne zamyslieť sa, ako to, že v nich tieto túžby po dokonalosti existujú? Kde sa vlastne vzali? Veď nič nie je bez príčiny. Má kameň túžbu byť človekom? Iste nie. Je spokojný s tým, čím je. A prečo je človek nespokojný? Čo ho vlastne ženie, poháňa? Moja bájka to vysvetľuje: Každého človeka poháňa túžba vrátiť sa k univerzálnej jednote a k jej kvalitám, lebo z nej vyšiel a jej zárodok v sebe nosí. Nielen vrátiť sa k jednote, ale aj vyjsť zase z jednoty a tvoriť. Stať sa spolutvorcom rozmanitosti.
 
Cesta za šťastím
Bôh je chudobný sám osebe, ale bohatý rozmanitosťou, ktorú zo seba dokázal vytvoriť. Bôh je bohatý práve týmto svetom plným nespravodlivosti, v ktorom žijeme a ktorý nechápeme a nevážime si ho. V ktorom sa trápime a nariekame, ale nie a nie pochopiť. Akonáhle sme pochopili, nastúpili sme cestu. Cestu nám ukazuje iskra v našom vnútri, ktorá sama vie, čo robiť, lebo túžba je vložená do nás. Stačí ju odhaliť vlastnou úprimnosťou, nezávislosťou, samostatnosťou, neovplyvniteľnosťou. A keď sme nastúpili cestu, Bôh je šťastný, lebo Bôh-cesta je viac, než Bôh-sám o sebe. Veď to poznáte. Žena mala desať mincí a jednu stratila. Dlho ju hľadala a keď ju našla, radovala sa z tej jednej viac, než zo zvyšných deviatich. Tých deväť mincí je ten prvý dokonalý svet bez utrpenia. Tá jedna stratená minca je tento svet stratený v temnotách. Neradovala sa, keď sa minca stratila. Radovala sa, keď ju našla. Tak aj my sa radujeme, keď sa nachádzame.
 
Diskusie
S týmto pochopením som začal robiť diskusie. Na podporu samostatnosti. Aby ľudia vedeli, že keď sa stretávajú, nemusia si pritakávať, že úprimnosť srdca je viac, než pochlebnosť autoritám. A že keď sme samostatní, nie sme odsúdení na to, aby sme boli sami. Práve komunikácia nás učí správnej ceste. Snáď to niekto už pochopil? Nehovorím, že to viem robiť, ale učím sa tomu. :-)
Posledná úprava Štvrtok, 26 Október 2006 14:16
 

Najčítanejšie za mesiac

Najčítanejšie za týždeň

Podporili nás a partneri:
EEB Pesticide Action Network Europe SAAIC