Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Domov História Dopis o kresťanstve zo začiatku tretieho storočia
Dopis o kresťanstve zo začiatku tretieho storočia PDF Tlačiť E-mail
Napísal Milan Rusko   
Skrátený dopis o kresťanstve zo začiatku tretieho storočia.
Pekný výklad, v ktorom sú podané základy kresťanstva.
Zamyslenie sa nad prvotným kresťanstvom.
Bolo prvotné kresťanstvo tým, čím je dnes?

Z listu Diognetovi - o prvotnom kresťanstve.

 

1. Keď som videl, vzácny Diognetos, s akou usilovnosťou sa snažíš spoznať zbožnosť kresťanov, s akou presnosťou a starostlivosťou sa chceš dozvedieť, ktorému Bohu dôverujú a ako ho uctievajú, …

 

Kresťania vo svete

5. Lebo kresťania sa ani miestom ani jazykom ani spôsobom života nelíšia od ostatných ľudí. Nežijú totiž vo svojich vlastných mestách ani neužívajú nejakej zvláštnej reči ani nežijú inak nápadným životom. Toto učenie nebolo vynájdené z niečieho nápadu, z premýšľania všetečných a zvedavých ľudí, a kresťania sa vôbec nedávajú viesť ľudskými náukami, ako niektorí iní. Ale žijú v mestách gréckych aj barbarských, každý podľa svojho údelu, riadia sa miestnymi spôsobmi v obliekaní i obžive a vôbec v spôsobe života, a predsa sa ich život vyznačuje podivuhodným a všetkým nepochopiteľným rysom.

 

Žijú vo svojom domove, ale ako cudzí. Všetko majú spoločné s ostatnými ako občania, a všetko znášajú ako cudzinci. Každá cudzina je im vlastná a každá vlasť cudzinou. Ženia sa ako všetci a majú deti, ale neodhadzujú novorodencov. Majú spoločný stôl, nie však lôžko. Sú v tele, ale nežijú podľa tela. Prebývajú na zemi, ale občianstvo majú v nebi. Zachovávajú vydané zákony, ale svojím životom zákony prekonávajú. Všetkých milujú a všetci ich prenasledujú. Hoci nepoznaní, sú odsudzovaní. Hoci zabíjaní, sú vzkriesení. Hoci žobrajú, mnohých obohacujú. Vo všetkom majú núdzu a všetkého majú nadbytok. Sú urážaní a v urážkach sú oslávení. Hoci ohováraní, predsa sú ospravedlnení. Hoci preklínaní, sami dobrorečia, ponižovaní a predsa sa im dostáva cti. Hoci dobre činia, sú trestaní ako zlí a keď sú trestaní, radujú sa, pretože budú vzkriesení. Židia proti ním bojujú ako proti cudziemu plemenu a Gréci ich prenasledujú, ale dôvod k nepriateľstvu nemajú žiadny.

 

Duša a telo

6. Proste povedané, čím je v tele duša, tým sú vo svete kresťania. Duša je rozptýlená po všetkých častiach tela a kresťania po všetkých mestách sveta. Duša prebýva v tele, ale nie je z tela, a kresťania prebývajú vo svete, ale nie sú zo sveta. Neviditeľná duša je zajatá vo viditeľnom tele, a kresťanov je síce vidieť, pretože sú vo svete, ale ich zbožnosť zostáva neviditeľná. Telo nenávidí dušu a bojuje proti nej, hoci mu neublížila, pretože bráni užívať pôžitkov, a i svet nenávidí kresťanov, hoci mu neublížili, pretože odporujú pôžitkom. Duša miluje nenávidiace telo i údy, a kresťania milujú tých, ktorí ich nenávidia. Duša je držaná v tele, ale sama udržuje telo nažive, a kresťania sú držaní vo svete ako zajatci, ale sami udržujú svet. Nesmrteľná duša pobýva v smrteľnom stánku a kresťania putujú medzi porušiteľnými vecami, očakávajúc neporušiteľnosť v nebesiach. Skromné jedlo a pitie prospieva duši a prenasledovaných kresťanov deň zo dňa pribúda. Na toto miesto ich postavil Boh a nie je teda dovolené, aby sa z neho chceli vyprostiť.

 

Slovo pravdy

7. Lebo to, čo je im predané, nie je, ako som povedal, pozemský vynález, a to, čo tak starostlivo zachovávajú, nie je myšlienka smrteľníka, ani im nie sú zverené do správy ľudské tajomstvá. Ale sám pravý vládca a tvorca všetkého, neviditeľný Boh z nebies vložil pravdu a sväté a nepoznateľné Slovo medzi ľudí a upevnil ho v ich srdciach. Nie tak, ako by si niekto mohol myslieť, že by im poslal služobníka alebo anjela alebo knieža, niekoho z tých, ktorí vládnu pozemským veciam, alebo niekoho z tých, ktorým je zverená správa vecí nebeských, ale samého umelca a remeselníka všetkého, skrze ktorého stvoril nebesá, ... ktorý všetko ustanovil, ohraničil a podriadil, ... - toho im poslal. Snáď preto, ako by sa niektorí ľudia mohli domnievať, aby panoval, hrozil a desil? Kdeže, poslal ho s vľúdnosťou a miernosťou, ako kráľ posiela kráľovského syna, poslal ho ako Boha, ako človeka k ľuďom, ako zachraňujúceho, ako presvedčujúceho bez násilia, lebo násilie v Bohu nie je. ...

 

Zjavenie

8. Kto zo všetkých ľudí vedel, aký je Boh, pokiaľ on neprišiel? … Lebo nikto z ľudí ho nikdy nevidel a nepoznal, až on sám seba ukázal. ... Lebo vládca a tvorca všetkého, Boh, ktorý všetko učinil a usporiadal, nielenže miloval ľudí, ale je aj trpezlivý. A bol taký vždy, je a bude, milostivý, dobrý, bez hnevu a pravdivý – jediný dobrý. Keď pojal veľkú a nevysloviteľnú myšlienku, povedal ju iba Synovi. Takže pokiaľ udržoval a choval svoju múdru vôľu v tajnosti, zdalo sa, že o nás nedbá a že sa o nás nestará. Keď však zjavil a vyhlásil skrz milovaného Syna, čo bolo od počiatku pripravené, poskytol nám všetko naraz, ako užívať jeho dobrodinie, tak i vidieť a poznávať. Kto z nás by v to bol kedy dúfal? ...

 

Obeť

9. ... Keď teda všetko u seba so Synom usporiadal, nechal nás až do neskorého veku, ako sme chceli, unášať nespútanými pudmi, rozkošou a žiadostivosťou zavádzať z cesty. ... Keď sa teda naplnila naša neprávosť a keď sa plne prejavilo, že ju očakáva odplata, totiž trápenie a smrť, prišiel čas, ktorý Boh stanovil, aby zjavil svoju dobrotu a moc, neošklivil si nás, nezavrhol a nevyčítal, ale bol trpezlivý, znášal a sám sa zmiloval nad našimi hriechmi a vzal ich na seba, vlastného Syna dal ako obeť za nás... Preukážuc v poslednom veku neschopnosť našou prirodzenosťou dosiahnuť života, ukázal teraz záchrancu, schopného zachrániť aj beznádejne stratených...

 

Poznanie

10. A ty, keď budeš po tejto viere túžiť, najprv dostaneš poznanie Otca. ... Až ho poznáš, akou asi radosťou budeš naplnený? A ako budeš milovať toho, ktorý Ťa napred tak miloval? Ako milujúci budeš však napodobiteľom jeho dobrotivosti. A nediv sa, že sa človek môže stať napodobiteľom Božím. Môže, keď On tomu chce. Lebo blaženosť nie je panovať nad blížnymi, ani chcieť mať viac, než chudobní, ani byť boháčom a násilím ovládať druhých - tým nikto nemôže Boha napodobniť, pretože jeho veľkosť je v niečom úplne inom. Ale kto na seba berie bremeno svojho blížneho, kto v čom je bohatší, chce druhému chudobnejšiemu činiť dobre, kto to, čo ako dar od Boha má, dáva núdznym a stáva sa bohom tým, ktorí dostávajú, ten je napodobiteľom Božím. ...

 

Apoštolát

11. Nekážem cudzie veci a nepýtam sa nezmyselne, ale stal som sa učeníkom apoštolov a stávam sa učiteľom pohanov. Tým, čo mi bolo predané, správne slúžim tým, ktorí sa stávajú učeníkmi pravdy. Lebo kto správne vyučený, ktorý sa stal priateľom Slova, by sa nesnažil presne naučiť, čo je skrze Slovo zjavne ukázané učeníkom, ktorým to vyjavilo samo Slovo v zjavení? Hovoriac priamo, neveriacimi nepochopené, ale učeníkom vyložené. Tým, ktorých uznalo za verných, dalo poznať tajomstvo Otca.

 

Kvôli tomu poslal Slovo, aby sa svetu zjavil. Ľud tým Slovom pohŕdal, apoštoli ho kázali a pohania mu uverili. Ono bolo na počiatku, zjavilo sa nanovo a uznané je za staré a všade sa nanovo rodí v srdciach svätých. Ten, ktorý je od vekov a dnes bol nazvaný Synom, skrze ktorého bohatne cirkev (spoločenstvo učeníkov) a pribúda milosti, ktorý sa rozvíja vo svätých, dáva poznanie, zjavuje tajomstvá, zvestuje časy, raduje sa z verných, dáva prosiacim, ktorí neporušili prísahu viery a neprestúpili hranice otcov. ...

 

 

 


List Diognetovi patrí medzi Spisy apoštolských otcov, síce nezahrnuté v Biblii, ale uznávané katolíckou aj pravoslávnymi cirkvami. Spomedzi spisov je najtajuplnejší, lebo nepoznáme autora, ani dátum napísania, necituje ho žiadny zo starovekých autorov a zachoval sa v jedinom kódexe z 13. storočia. Doba vzniku sa odhaduje na počiatok tretieho storočia. Adresátom bol pravdepodobne stoický filozof a učiteľ cisára Marka Aurélia, Diognetos.

 

Čím bolo pôvodné kresťanstvo podobné súčasnému? Vierou v Boha-Stvoriteľa, v obeť Syna-Vykupiteľa, v morálnejšom živote. Čím bolo pôvodné kresťanstvo iné, než súčasné? V poznaní Boha. V dôraze na vnútorné poznanie vnútorným zjavením, nie na vonkajšie obrady. Nemoralizovalo, ale zachraňovalo. Vykúpenie a spasenie nespočívalo na viere, ale na reálnom poznaní transcendentálnej skutočnosti. Kresťanstvo bez skutočného poznania Boha a Slova, ktoré bolo na počiatku, je i bude, je ako forma bez obsahu, ako telo bez duše...

Posledná úprava Štvrtok, 26 Október 2006 14:16
 

Najčítanejšie za mesiac

Najčítanejšie za týždeň

Podporili nás a partneri:
Ekopolis IPEN - a toxic free future Pesticide Action Network Europe SAAIC Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika-Slovenská republika Clean Air - Čisté ovzdušie