Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Domov Komunikácia Autorita komunikácie
Autorita komunikácie PDF Tlačiť E-mail
Napísal Milan Rusko   
Autorita znamená poriadok. Len tam, kde vládne poriadok, môžu byť ľudia šťastní. Videli ste, žeby v chaose a neusporiadanosti mohlo niečo zmysluplne fungovať? Preto ľudia vyhľadávajú autority, niečo, čoho sa chytia, niečo, v čo veria, na čo sa spoľahnú, čím sa dajú viesť. No na druhej strane máme autoritatívne režimy, diktatúry, ktoré napáchali mnoho zla.
 
Falošné autority
Aj všetky existujúce dostupné duchovné školy mi pripadajú veľmi autoritatívne. Najprv zišli z čistej cesty a teraz svoju pomýlenosť autoritatívne diktujú. Používa sa autorita písma, autorita vodcu a autorita ideológie. Ako písmo sa používa Biblia, Korán, Bhagavad-Gíta a ďalšie. Ako autoritatívni vodcovia sa používajú guruovia, dalajlámovia, pápeži, prorockí vizionári a ďalší. Dokonca aj proti ich vôli.
 
Čo vlastne znamená slovo autorita? Auto-mobil je to, čo sa hýbe samo, auto-rita je samostatnosť, autoritou je to, čo existuje samo o sebe, nezávisle na iných. To je čistý význam slova. V praxi to znamená výlučnosť, teda niečo, čoho sa držíme a odmietame všetko, čo tomu protirečí. Či je to písmo, či vodca, či ideológia.
 
Tí, ktorí sa odvolávajú na autoritu Biblie, líšia sa sami medzi sebou, rôzne si napísané vykladajú. Teda ich autoritou v skutočnosti ani nie je Biblia, ako sa mylne domnievajú, ale ich vlastný výklad Biblie, teda už nejaká ideológia. Tých výkladov je mnoho a k jednote nedospievajú. Prečo? Lebo nepochopili skutočnú a pravú autoritu, ktorá nie je v mŕtvych písmenách, ale v živých zážitkoch, ako to aj v Biblii napísané majú.
 
Prečo neuznávam autoritu Biblie? Pretože Biblia je pre mňa cestovná príručka duchovnej cesty. Turistický sprievodca nediktuje, len informuje a doporučuje. Turistický sprievodca nehovorí, aby som mu slepo veril, ale ma inšpiruje, aby som si veci vlastným zážitkom overil. Turistická pravda nie je v sprievodcovi, ale v návšteve miesta, o ktorom hovorí. Môžem sa ňou inšpirovať, no môžem sa inšpirovať aj čímkoľvek iným. Duchovnú cestu nemožno postaviť na slepej viere v nejakú knihu, len na vlastnom samostatnom objavovaní a odhaľovaní, cez vlastné zážitky. Kniha môže byť výbornou príručkou, no nie je diktátorskou autoritou.
 
Prečo neuznávam autoritu vodcu? Pretože pravý vodca tak isto nič nediktuje, len svedčí o tom, čo videl, počul, zažil a zakúsil, pochopil. Nijak sa nevyvyšuje nad iných a neprijíma, keď ho chcú ľudia urobiť vodcom. Vodca, ktorý diktuje, je zvodca. Len ľudia nesamostatní vyhľadávajú vodcov, tlieskajú klaunom a masovým zabávačom. Len tí, ktorí neprijali dostatok rodičovskej lásky, hľadajú si náhradu u vodcov, hľadajú náhradu rodičov. Tí, ktorí dospeli, vyrástli z detstva, sú samostatní, hľadajú vlastnú múdrosť a samostatné pochopenie.
 
Prečo neuznávam autoritu ideológie? Pretože ideológie ľudí rozdeľujú, pričom duchovná cesta má ľudí spájať. Slabí ľudia vyhľadávajú ideológie ako nejaký pevný záchytný bod v živote a diktátorskí ľudia ideológie šíria.

 
Jediná pravdivá autorita
Napriek všetkému nejaký poriadok musí byť, autorita je potrebná. Navrhujem teda autoritu komunikácie. Čo je to za čudo? Nuž keby som našiel skutočnú autoritu, niečo, čo ma naozaj neomylne povedie po tej ceste života, držal by som sa tej. Ale všetci zblúdili, pravda sa stratila, nikto nemá na ňu monopol (aj keď si to mnohí namýšľajú) a preto hovorím o autorite komunikácie. Je to jediné matematické riešenie situácie, kedy všetci sú slepí a pravdu treba hľadať. (A tí, čo slepí nie sú, tí sa predsa komunikovať neboja.)
 
Komunikácia stojí na dvoch pilieroch. Jedným som ja, druhým si ty. Ja som ja a ty si ty. Ja budem sebou a ty budeš tebou. Ja nebudem niekým iným než som a ty nebudeš niekým iným než si. To je začiatok. A k čomu budeme postupovať? Aby ja som sa stal tebou a ty aby si sa stal mnou. Aby sme sa pochopili. To je zážitok rozšíreného vedomia. Byť sám sebou znamená byť úprimný. Byť tým druhým znamená vzájomné pochopenie. Ja mám právo byť pochopený, ale aj povinnosť snažiť sa pochopiť. Ty máš presne tie isté práva a povinnosti.
 
No dobre, ale to sú všetko subjektívne veci, ako tu môže pôsobiť nejaká vyššia autorita? Predsa hľadáme niečo, čo nás presahuje, niečo nadľudské až božské. Nie je komunikácia predsa len o ľudských veciach? Vôbec nie. Úprimnosť je cesta hľadania pravdy. Empatia je cesta hľadania lásky. Ak sú v nás duchovné až božské túžby, v správnej komunikácii sa slobodne prejavia. Slepý slepého vedie, ale nepadnú do jamy, ak dodržia zásady komunikácie. Kto to ešte nepochopil, nech sa ma spýta osobne, rád vysvetlím.
 
Samozrejme na prvom mieste stojí naša duchovná potreba, túžba objavovať a uskutočňovať ideály. Komunikácia je prostriedok, teda nástroj, ktorý nám tomu má napomôcť. Správne komunikovať znamená zostúpiť z výmyslov a prázdnych myšlienkových konštrukcií do reality skutočného pravdivého zážitku. To je tá úprimnosť, opravdovosť, to znamená byť sám sebou. Správne komunikovať znamená aj vynechať hádky a protirečenia a snažiť sa skôr druhého pochopiť, než mu niečo diktovať, než ho odsúdiť a snažiť sa priviesť ho k vlastnému samostatnému pochopeniu. Pokiaľ pravdaže vieme, čo to pochopenie vôbec je, čo skutočne mnohí nevedia a preto sa utiekajú k takzvanej viere, ktorá často je synonymom slova lož. Niet u nich lásky k pravde, ani lásky k ľuďom a teda nie sú komunikatívni. Komunikovať znamená vzájomne sa inšpirovať, nie si niečo vnucovať. Komunikatívny človek miluje pravdu (filo-sofia) a preto sa nebojí komunikovať s kýmkoľvek, aj s tými, ktorí nesúhlasia. Komunikatívny človek miluje ľudí (fil-antropia) a preto im nepotrebuje vnucovať nejaký svoj pohľad, nejakú uniformnú ideológiu, ale dáva im osobnú slobodu. Naučiť sa komunikácii znamená radikálne zvýšiť kvalitu svojho života. Komunikatívny človek nikdy nebude otrokom, ale ani diktátorom. Čo sa pravdaže mnohým nemusí páčiť, hlavne ak sú to otrokári alebo zarytí otroci.
 
Nekomunikatívni ľudia potrebujú druhých presviedčať, nevedia rešpektovať inakosť, nevedia a nechcú iných pochopiť, chcú len odsudzovať alebo diktovať. Nekomunikatívni ľudia nedávajú vo svojom srdci priestor iným, aby sa slobodne prejavili. Nekomunikatívni sú aj tí, ktorí veľa rozprávajú, filozofujú, teoretizujú, bez hĺbky citového prežívania, bez reality zážitku. Nemajú odvahu pozrieť sa do vlastného vnútra a nájsť tam realitu toho, na čom je skutočne postavený ich život a preto sa skrývajú za všelijaké ideológie a náboženstvá, aby sa holá nepríjemná pravda ich vnútra zahalila. Z pravdy majú strach. A tak, ako majú strach zo seba samého, rovnako sa boja iných, ako nepochopili seba, nie sú schopní pochopiť iných.
 
Teda autorita komunikácie je autoritou pravdy a lásky, ale sú štyri. Pravda malá je autorita vlastnej úprimnosti, čistoty a prostoty pohľadu. Pravda Veľká je autoritou samostatného pochopenia (mnohí ani nevedia pochopiť, čo pochopenie vlastne je a nevedia to rozlíšiť od slepej viery). Láska malá je autoritou empatie, vcítenia sa, vzájomného pochopenia. Láska Veľká je autoritou zážitku dokonalosti šťastia, naplnenia, súladu a pocitu blaženosti a spolupatričnosti so všetkým, čo existuje. Čo myslíte, sú to autority, ktorým stojí za to sa podriadiť? Pravda a láska sú dva základné až božské atribúty Života. Existuje snáď nejaká vyššia autorita? Ja neviem o nej.
 
Dúfam ste poňali tento článok komunikatívne. Nepresviedčam, len inšpirujem k vlastnému pochopeniu matematických zákonitostí komunikácie, len sa delím o poznanie. A ak sa vám niečo javí zásadne inak, tož komunikujme, hľadajúc pravdu v porozumení realite vlastných zážitkov.
 

Najčítanejšie za týždeň

Podporili nás a partneri:
Ekopolis IPEN - a toxic free future Pesticide Action Network Europe SAAIC Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika-Slovenská republika Clean Air - Čisté ovzdušie