Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Domov Láska Láska a sexualita
Láska a sexualita PDF Tlačiť E-mail
Napísal Milan Rusko   
Sexuálne ospravedlnenie
Týmto sa chcem ospravedlniť prítomným i neprítomným dámam, že na ne tak civím a zízam. Viem, niekomu to je nepríjemné, niekoho to privádza do pomykova, čo mrzí ma doslova, no ťažké je nedívať sa, keď má človek oči, ťažké je nehľadieť, keď je človek hľadajúci. Ospravedlňte ma, naozaj nie je v mojej moci, zmeniť prirodzený chod vecí. Ak spôsobujem nejaké ťažkosti, rád vynahradím škody od kosti, materiálne hmotou a duševné dušou. No keď ste, dovoľte mi prosím na vás pozrieť alebo sa zahaľte celé, podľa návodu proroka z Arábie, skôr, než sa do vás moje oko vpije. Snáď vám článok tento bude slúžiť ako vysvetlenie a malé zadosťučinenie, aby sme pokrivené veci v jasnejšom uvideli svetle.
 
Všetci sme alebo boli sme hľadajúci, v každej žene pravzor dokonalej partnerky uvidieť túžiaci. Veď základný zákon života nám hovorí: Z lásky narodil si sa, lásku teda hľadaj a z lásky zase život ploď a ďalej dávaj. K dokonalému zákonu tomuto iste aj dokonalá partnerka patrí, veď kto by dokonalý zákon nedokonalým skutkom chcel naplniť, zaiste by mohol len pochybiť. No a tu teda príčina večného hľadania, večného obzerania a vyzerania, prezerania a skúmania. Veď dokonalosť nie ľahké nájsť, len tak to dokážem, že z každého trochu vezmem a vyskladám v mozaiku celistvú. Tu úlomok dokonalej krásy, tam záblesk ladnosti, tam iskra nepomenovateľnosti, tu zas niť spriaznenosti. Ako archeológ z úlomkov celistvú amforu skladá, tak hľadač dokonalosti v pohľadoch mnohých svoju vyvolenú hľadá.
 
Buď teda Proroka hlas nasledujte alebo sa s tým zmierte, buď úplne zahaľte svoje návnady alebo dovoľte očiam cudzím spočinúť na vás bez vady.
 
Veď už na gymnáziu hľadel som do výstrihu učiteľke matematiky pri odpovedi z aritmetiky. Jedna moja časť premýšľala nad problémom hlbokým, zatiaľ čo druhá dumala nad výstrihom širokým. No keď sadol som si do lavice, nevedel som o tom více. Neveril som, keď mi spolužiaci vraveli, kam celý čas moje oči hľadeli. Akési podvedomie to tu funguje, človek si veci ani neuvedomuje. A čo to tí muži v tom výstrihu hľadajú, prečo radšej nehľadia priamo na hlavu? Snáď materinskej energie zdroj, spomienka na skoré detstvo, kedy odtiaľ nám spása prišla, život nám prúdil rovno do útrob vnútra? Alebo je to symbol inakosti, čo iné je, to oči priťahuje? Alebo to, čo prečnieva, tam zrak náš vyčnieva? Tak, ako bleskozvody, že vyčnievajú a špicaté sú, ľahko blesky priťahujú, tak aj pohľady sťa blesky ľahko na veciach vyčnievajúcich spočívajú? Nech je to už tak, či tak, zrak je prelietavý vták. Či myslíte, že zrak môže ublížiť? Kto žije, si neporadí, stále vôkol seba hľadí, kto nechce byť nazeraný, nech chodieva zahalený.
 
Veď prvé, čo človek všimne si, sú tela obrysy. Až za druhé potom tuší, obliny krásy v ženskej duši. Tak, ako v mužskej duši zase hranatosť sa zračí, cieľavedomosť a neústupnosť mužovi cestu značí. A práve preto tie obliny hľadá, tú vnímavosť a jemnosť, doplniť si žiada. Obliny duše zrakom upreným vypátrať sa snaží, môž byť jeho pohľad na tele ženy páli ba až praží. Až za tretie dosiahne muž vnútorného mieru, keď objaví spriaznenosti duší plnú mieru.
 
Celibát
Poznám jedného, radšej nemenujem, čo v celibáte žije. No nie tak, žeby sa ženy vzdal kvôli ušľachtilým cieľom, lež naopak, všetky ušľachtilé ciele Žene podriadil. Nič menej dokonalé, než Ženu nehľadá. Pochopiť ho, je ťažké pre našinca, pokúsme sa však hádanku priviesť do konca.
 
Teda začalo to tak, že priateľka jeho na pol roka do Ameriky odišla. Za týchto podmienok nechcel so ženami nič mať, len na tú svoju chcel spomínať. No ona tam potvora vstúpila do tajných služieb a za pol roka na rodné Slovenko sa vrátila, lež nie taká, aká bola, ale v úplnom prestrojení, zmena identity sa tomu hovorí. Tajné poslanie tu plniť mala a tak nikto ju poznať nesmel. A človek náš vedel, že v meste jeho sa nachádza, no na nepoznanie zmenená. A tak zízal a pozeral po každej, či v niektorej by snáď tú svoju nerozpoznal.
 
A ona, hoc by ho aj poznala, ani obrvou nesmela dať znať, že by si na nejakú minulosť spomínala, lebo veľké poslanie by načisto zmarené bolo. A tak len akoby nanovo a úplne odznovu si začať mohli. Maximálne že ak si povedali: Cítim sa s tebou tak, akoby sme sa poznali už od dávnych dôb. Ale nič viac, žiadna spomienka, ani náznak toho, že by si kedysi sľúbili vernosť, nesmel byť vyslovený. No a navyše, pokiaľ plnila svoje poslanie, nesmela sa zaväzovať, mohla len priateľské vzťahy nadväzovať. Takže bolo treba čakať, kým lehota poslania uplynie, až potom bude dovolené obom skutočne prejaviť svoje city, až potom im bude dovolené rozpomenúť sa na celú minulosť a na všetky sľuby, ktoré si boli bývali dali, až potom im bude dovolené odhaliť svoju pravú a skutočnú identitu.
 
No poslanie ešte stále trvá, ba dokonca náš človek ani nie si je istý, ktorá je tá pravá, lebo v mnohých tuší náznaky, ale celok uniká. A tak náš človek vyzerá tak nejak divne, akoby ani nebol z tohto sveta. Verný je jedinej, ale tej niet. Hľadá ju v každej a predsa ju v žiadnej nenachádza. Čaká na ukončenie lehoty a ostatní sa ho nechápavo pýtajú: Na čo čakáš? A on odpovedá: Na svetový mier čakám, lebo ten je kľúčom k láske, celostný, celobytostný a celovesmírny mier je pôdou, z ktorej vyrastie láska. Lebo ten je poslaním, prečo je láska tu a prečo vyčkáva a je trpezlivá. No pochopili by ste ho?
 
Takže to bol príbeh o celibáte, nie proti ženám, ale pre Ženu, za Ženu, kvôli Žene.
 
Posledná úprava Štvrtok, 26 Október 2006 14:45
 

Najčítanejšie za mesiac

Najčítanejšie za týždeň

Podporili nás a partneri:
Ekopolis IPEN - a toxic free future Pesticide Action Network Europe SAAIC Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika-Slovenská republika Clean Air - Čisté ovzdušie