Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Domov Osobnosti Origenes z Alexandrie
Origenes z Alexandrie PDF Tlačiť E-mail
Napísal Milan Rusko   
Európanka Iulia Mammaea, matka cisára Alexandra Severa, počas svojho pobytu v sýrskej Antiochii, dala si zavolať presláveného žreca istého orientálneho náboženstva, aby jej rozprával o jeho ceste ku spáse. Bolo to v roku 222, to orientálne náboženstvo bolo kresťanstvo a onen žrec bol Origenés.
 
Tento kresťanský učiteľ z Alexandrie, už za svojho života bol obdivovaný a zatracovaný zároveň. Jeho myšlienky sú aj dnes pre súčasné kresťanstvo nestráviteľné. A to hlavne tieto: Preexistencia duše, čiže Origenes učil, že duša existuje aj pred počatím človeka. Ďalej apokatastáza, Origenés učil, že všetko sa nakoniec navráti k Bohu, odkiaľ pochádza, teda že aj padlí anjeli budú spasení, aj všetky duše. A nakoniec Origenes učil, že toto nie je jediný vek, v ktorom žijeme, ale že takýchto vekov bolo a ešte bude mnoho. Všetky tieto myšlienky sú kameňom úrazu pre dnešné kresťanstvo.
 
Naopak, jeden z jeho nasledovníkov, Gregorios z Nyssy (335-394) je dodnes pokladaný za svätého.
 
Nevieme, čo presne malo znamenať jeho meno. Niektorí hovoria - zrodený z Hóra, (Hór = hlavný egyptský Boh, záchranca ľudstva). Iní, že zrodený z Oriónu. Ale mne sa najviac páči, ak vezmeme do úvahy, že originál = počiatok, pôvod, Origenés = zrodený z počiatku, z podstaty.
 
Kristus, ktorého telom je všetko ľudské pokolenie,
dokonca snáď celok a spoločenstvo všetkého stvorenia
(totius creaturae universitas).
Origenés - Homiliae in Psalmum XXXVI II,1
 
Život.
Narodil sa okolo roku 185 v Alexandrii. Alexandria bola multikultúrne mesto, kde sa stretala múdrosť starého Egypta s gréckou filozofiou, aj s náboženstvom starých Židov a s jeho novooživenou vetvou - kresťanstvom.
 
Keď Origenés mal šestnásť, zatkli a popravili mu otca, počas štátneho prenasledovania kresťanov. Vtedy sa chcel sám prihlásiť úradom a zomrieť mučeníckou smrťou. Zabránila mu v tom matka, keď mu skryla šaty. Tento radikalizmus a nekompromisnosť zostal Origenovi po celý život.
 
Človek nie je určený k ničomu menšiemu, než k tomu,
stať sa s pomocou božského Logu - prostredníka, účastníkom božstva.
Origenés: Eis to kata Ioannen euaggelion
 
V osemnástich prijal od alexandrijského biskupa Démétria poverenie viesť filozoficko-teologickú školu. Sám sa vyučil v škole Kléménsa Alexandrijského. Kléméns sa zaslúžil o priblíženie orientálneho kresťanstva ľuďom znalým grécku filozofiu, teda vzdelanejším a bohatším vrstvám. Kléméns tiež rozdelil ľudí na telesných (hylikoi), ktorí nerozumejú Písmu vôbec, duševných (psychikoi), ktorí rozumejú len doslovnému výkladu a duchovných (pneumatikoi), ktorí sú schopní rozpoznať aj skrytý alegorický význam. To sú gnostikovia, ľudia s vnútorným duchovným poznaním. Kléméns rozdeľoval kresťanov na tri stupne: Viera - poznanie - láska. A nabádal nezostávať len pri viere, ale rásť v poznaní a v láske.
 
Okolo roku 220 Origenes formuluje ucelený filozoficko-teologický systém, štvorzväzkové dielo Peri archón (O princípoch). V ňom sa snúbi kresťanská cesta spásy s platónskou filozofiou. Toto dielo mu vynieslo najväčšiu slávu aj najtvrdšie odsúdenie.
 
Nevýslovnou túžbou planie duch poznať zmysel vecí.
O tejto túžbe a láske veríme a nepochybujeme, že nám ju vnukol Boh.
Ako oko prirodzene vyhľadáva svetlo a videnie,
ako naše telo prirodzene túži po jedle a pití,
tak našu myseľ vedie jej vlastná a prirodzená túžba poznať pravdu Božiu a podstatu vecí.
Túto túžbu sme od Boha neobdržali preto, aby zostávala prevždy nenaplnená.
Boh tvorca by vložil do našej mysli lásku k pravde nadarmo,
keby nemohla nikdy obdržať to, po čom túži.
 
Origenés: Peri archón (O princípoch) II, 2.4
 
V roku 229 bol pozvaný do Atén na dišputu s valentinovským gnostikom Kandidom, ktorý poprekrúcal Origenove výroky. Cestou bol v Palestíne vysvätený za kňaza jeruzalemským a caesarejským biskupom, ktorí ho obdivovali. Pri návrate do Alexandrie v roku 231, biskup Démétrios zvolal nad ním synodu biskupov, zbavil ho kňažstva a exkomunikoval z cirkvi. Démétrios bol pobúrený výrokmi Origena, ktoré podporovali valentínovskú gnózu a ďalej tým, že sa stal kňazom, hoci nesmel, pretože sa údajne v mladosti sám vykastroval. Od prekrúcania svojich výrokov sa Origenes dištancoval, no nepomohlo to. Skutočným dôvodom bola (podľa Eusébia) závisť Démétriova, že človek, ktorý ani kňazom nie je, má väčšie uznanie a slávu v kresťanskom svete, než on, biskup.
 
Čo sa týka kastrácie: Epifanios (jeho nepriateľ) píše, že to urobil pomocou nejakých drog. Ale keďže Origenés veľmi často používal alegorickú reč, je dosť možné, že myslel svoju kastráciu tiež len alegoricky, teda, že sa duševne vykastroval - proste sa vzdal sexuálnej túžby.
 
Odišiel teda z Alexandrie a uchýlil sa do palestínskej Caesarey. Tam opäť viedol školu, na ktorej sa vyučovali zčasti všeobecné predmety aj pre nekresťanov (logika, dialektika, prírodoveda, etika) a ďalej sa vyučovala filozofia a ako vrchol - kresťanská teológia.
 
V tomto období Origenés napísal veľa výkladov Biblie starého aj nového zákona. Všetky veci vykladá alegoricky, symbolicky, napríklad prechod Židov cez Jordán a dobytie Jericha pripodobňuje krstu kresťana a jeho vnútornému zápasu so svetom.
 
Na ešte ďalšej, tretej rovine vidíme v neveste dušu,
ktorej veľká snaha smeruje k tomu, aby sa zasnúbila a spojila s Božím Logom
a mohla vojsť do všetkých mystérií jeho múdrosti a rozumnosti
ako do svadobnej komnaty nebeského ženícha.
 
A duša dostala svoje dary ...
prirodzený zákon, rozumné uvažovanie a slobodu vôle.
Vďaka týmto venným darom získava duša za pomoci radcov a učiteľov
prvé vzdelanie a poučenie.
 
Ale pretože takto nedôjde plného a dokonalého uspokojenia svojej lásky a túžby,
prosí, aby bola jej čistá panenská myseľ osvietená návštevou a svetlom Božieho Logu samého.
Lebo až keď sa myseľ bez pomoci ľudí či anjelov naplní pochopením božských vecí,
možno pokladať dušu sa pobozkanú Božím Logom samým.
O také bozky duša prosí Boha, keď hovorí:
Nech ma pobozká bozkami svojich úst.
 
Origenés: Komentár k Piesni piesní, I, 1,9-15
 
Za prenasledovania kresťanov za cisára Decia (249-251) bol zatknutý a mučený v Týre. Po prepustení z väzenia zomrel na následky mučenia v roku 254 v Týre.
 
Priatelia a nepriatelia aj po smrti.
 
Pamfylos v rokoch 307-309 napísal Apológiu (obranu) Origenovu vo väzení, kam sa dostal za Diokleciánovho prenasledovania kresťanov. V obrane Origena pokračoval Pamfylov žiak Eusébios. V rokoch 350-360 napísali Basileos Veľký a Gregor Naziánsky knihu Filokalia (láska ku kráse), ako výber z najlepších Origenových slov, avšak v nej vynechali v tej dobe sporné veci.
 
Naopak, Epifanios zo Salamíny (315-403), žijúci už v dobe zoštátnenia cirkvi Rímom, veľký prenasledovateľ kacírov a heretikov, inkvizítor, považovaný dnes za svätého, považoval Origena za arcikacíra. Vo svojom spise Lekárnička, objavuje v živote Origena úplne fantazmagorické veci, čo svedčí o jeho zámere zdiskreditovať Origena za každú cenu. Proti Epifániovi na obranu Origena sa postavil jeruzalemský biskup Ioannes a predstavený významného kláštora blízko Jeruzalema, Turannius Rufinus. Naopak, predstavený kláštora v Betleheme, Rufinov priateľ a niekdajší zanietený prekladateľ Origenových spisov, Hieronymus zo Stridonu, pod tlakom Epifania, stal sa veľkým odporcom Origenovým.
 
Posledný klinec do rakvy Origenovmu učeniu zasadil cisár Justinián. V roku 553 zvolal Druhý konstantinopolský koncil, vyhlásil niektoré Origenove vety za heretické a Origena posmrtne z cirkvi exkomunikoval. Bol to autoritatívny politický zásah cisára proti slobode zmýšľania a hľadania pravdy, ovplyvnený túžbou po unifikácii ríše. Bolo to niečo podobné, ako urobil cisár Konštantín na Nicejskom koncile 325, či cisár Teodosious na Prvom konstantinopolskom koncile. Ale exkomunikovať človeka 300 rokov po jeho smrti, to nemá obdobu. Napriek tomu, tohoto politického rozhodnutia cisára Justiniána sa dodnes držia všetky kresťanské cirkvi.
 
Duša má pochopiť, či sú jednotlivé jej pohnútky dobré, alebo zlé
a jednotlivé úmysly správne alebo nesprávne,
a pokiaľ sú správne, či sa rovnomerne vzťahujú ku všetkým cnostiam
a k premýšľaniu rovnako ako k jednaniu
a či sa týkajú len vecí nutných a zreteľných.
Ďalej si má duša uvedomiť, či je ochotná sa ďalej rozvíjať
v porozumení veciam a v rozmnožovaní cností,
alebo či zostáva stáť na mieste, kam došla.
A tiež, či šľachtí len samú seba, alebo dokáže aj iným prospieť,
či už slovom náuky alebo príkladom skutkov.
 
Takto teda náš text vyučuje dušu v podobe ženy, aby poznala seba samú, keď hovorí:
Ak sa sama nepoznáš, ty krásna medzi ženami.
Ak v oných vyššie uvedených oblastiach nebudeš vedome viesť svoju myseľ
a nebudeš v konkrétnych prípadoch rozlišovať,
čo máš činiť, čoho sa chrániť a čo zachovať,
ale chceš si naopak počínať ľahostajne, ako si ľudia obvykle vedú,
ako oné "ženy", medzi ktorými si krásna - ty,
ktorá si už prijala bozky Božieho Logu a uvidela tajomstvo jeho spálne -,
ak sa sama nepoznáš a chceš si počínať ľahostajne ako obecný ľud,
potom: Vyjdi po stopách stád.
To znamená - zostaň s ostatným stádom, ak po tom všetkom, čoho ti bolo dopriate,
nie si schopná ničoho vznešenejšieho a nepoznajúc seba samú sa nedokážeš od stáda oddeliť.
A pôjdeš nielen v stáde, ale dokonca až v stopách stáda:
Kto nepochopil. že a v čom je prvý, bude posledný.
 
Origenés: Komentár k Piesni piesní II, 5, 8.16
 
Origenovo zmŕtvychvstanie.
 
Po necelých 1000 rokoch zavrhnutý a odmietnutý Origenés začína vstávať z mŕtvych.
 
V roku 1512 Erasmus Rotterdamský začal vydávať deväťzväzkové spisy Origenove, vo svojej Obrane Origena napísal, že jedna stránka Origenovho textu mu dala viac, než desať stránok Augustínovho.
 
V roku 1648 vlámsky patristický teológ, jezuita Pierre Halloix vydal knihu Origenés obránený, alebo Origena Adamantia, kňaza a milovníka Ježišovho, život, cnosti a dokumenty a tiež pravdy o jeho živote, náuke a stave dôkladné preskúmanie. Táto kniha hlásala plnú obhajobu Origena a jeho učenia. Bola však cirkvou zakázaná.
 
V roku 1668 francúzsky biskup Pierre Daniel Huet vydal knihu Origeniada. Nebol taký radikálny ako Halloix, konštatoval, že v niektorých veciach sa Origenés nezhoduje s cirkevnou náukou, ale napriek tomu si zaslúži byť čítaný.
 
V roku 1699 protestantský pietistický teológ Gottfried Arnold vydal prvý zväzok knihy Nestranné dejiny cirkvi a kacírov. V nej zaradil Origena medzi pravých a verných kresťanov, neprávom cirkvou kacírovaných.
 
Nakoniec aj sám pápež Lev XIII v encyklike Aeterni patris z roku 1879 napísal:
Origenés, preslávený učiteľským úradom svojím na škole Alexandrijskej, vo všetkých náukách Grékov a Východňanov veľmi vzdelaný, premnohé a to pracné vydal diela ... ktoré síce aspoň tak, ako teraz sú, bludov nie sú celkom prázdne, ale predsa obsahujú silu myšlienok, ktorými pravdy prirodzené aj čo do počtu aj čo do ustálenosti sa rozmáhajú.
 
Napriek tomu všetkému sa dnes stále nesmú v kostoloch vyučovať Origenove myšlienky. Dokedy?
 
Vynaložil všetky svoje schopnosti, aby filozofiu (lásku k múdrosti) a jej milencov
vychválil veľkými, početnými a dômyselnými chválami.
Ukazoval, že len tí, ktorí usilujú o život zameraný k Logu, žijú správne.
Znamená to najprv poznať seba samého, a potom to,
čo je vskutku dobré a človek to má nasledovať,
i čo je vskutku zlé a človek sa tomu má vyhýbať.
 
Tupil nevedomosť a všetkých nevedomcov.
Veď je mnoho tých, ktorí si, čo sa ducha týka, počínajú zaslepene ako zver.
Nepoznali seba samého a blúdia bez rozumu.
Čo je dobré a čo zlé, ani nevedia, ani sa to dozvedieť nechcú.
Za dobro hodné námahy pokladajú peniaze, slávu, uctievanie davom a blaho tela -
tým sa nechávajú oslniť, to ctia nad iné a nado všetko.
Z disciplín a profesií potom oceňujú len tie,
ktoré to môžu najlepšie zaistiť - žoldnierstvo a právničinu.
Tým nás bodol najviac a najúčinejšie.
Dal nám tým totiž k zrozumeniu,
že sme až doposiaľ zanedbávali to najvyššie v nás - LOGOS.
 
Gregorias Thaumaturgos (Origenov žiak): Reč oslavná a ďakovná.
 
 
Spracované podľa knihy: Martin C. Putna: Origenés z Alexandrie, vydalo Torst Praha 2001.
 
 
 

Najčítanejšie za mesiac

Najčítanejšie za týždeň

Podporili nás a partneri:
EEB Pesticide Action Network Europe SAAIC