Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Domov Univerzita života Štyri stupne školy života
Štyri stupne školy života PDF Tlačiť E-mail
Napísal Milan Rusko   
Štyri stupne školy života
 
Život nie je o písaní článkov, ani o čítaní kníh. Život je o prežívaní, o šťastí, o poznávaní. Žijeme však v ľudskej spoločnosti a preto komunikujeme, zdieľame si skúsenosti, inšpirujeme sa, podporujeme. A to je škola života. Písané slovo je tiež spôsobom komunikácie. Len za tým vždy treba vidieť realitu životného prežívania, vyextrahovať zo slov skutočnú žitú realitu pisateľa. Za všetkým napísaným (aj povedaným) treba vidieť zdieľanie si reálnych životných skúseností a poznaní. Niekedy je ťažké odfiltrovať výmysly od reality, ale treba sa o to snažiť...
 
1. Túžba učiť sa
Túžba poznávať okolitý svet, ale aj chápať súvislosti. Je prirodzená každému dieťaťu. V dospelosti ale vplyvom rôznych frustrácií ustupuje do pozadia na úkor túžby po naplnení, ktorá prerastie až do chamtivosti, hamížnosti a koristníctva. Túžba koristiť a túžba poznávať sú si protikladné. Pritom obe smerujú k jednému cieľu: k životnému naplneniu. Aby dospelý mohol prirodzene poznávať a učiť sa ako dieťa, je potrebné prestať koristiť a brať život ako dar, všetko, čo dostávam (vrátane výplaty, aj nákupov) brať ako dar od Života. Potom má človek uvoľnenú myseľ a môže poznávať a učiť sa. Pozrite sa na kvety na lúke. Netkajú, nenakupujú v módnych salónoch a predsa sú krásne oblečené. Ako? Darom od Života. Aj lev, keď skáče na korisť, nekoristí, ale prijíma darom. Nikdy nezabije viac, než sám potrebuje na prežitie. A uloví len to, čo mu samo stádo dá. Prečo ľudia neveria Životu? V Boha veria, no v Život nie? V Darcu nie? Ak sa aj niečo učia, je to s nejakým krátkodobým zištným cieľom, nie s cieľom pochopiť život vo svojom celku a v podstate. Často sú ľudia v uzavretom (začarovanom) kruhu. Pociťujú nenaplnenosť a preto sa snažia koristiť. Koristníctvo im zatemňuje nadhľad a kazí im vzťahy s ľuďmi, izoluje ich od ľudí, čím pociťujú ešte väčšiu nenaplnenosť. Tú sa zase snažia naplniť ešte väčším koristníctvom. To je začarovaný kruh samsáry. Hojne ho podporuje aj súčasná reklama nabádajúca človeka ku konzumu a vychvaľujúca život v prepychu. Čím hlbšie je v ňom zamotaný, tým ťažšie sa z neho vystupuje. Je možné z neho vystúpiť len tým, že prestane koristiť a začne prijímať veci darom. Vtedy sa človek stáva žiakom školy života, snaží sa pochopiť aj svoju túžbu po naplnení, akej je podstaty. Snaží sa pochopiť aj život, akej je podstaty a nájde si na to čas, pretože pochopil, že život za to stojí, pochopiť ho. Tak sa človek stal súčasťou sociálnej menšiny - žiakov školy života. Je to malé, ale je to dobré.
 
2. Komunita
Keď začnem brať život ako dar, pochopím, že celý svet sme tu jeden živý organizmus, príroda, zvieratá, ľudia, všetci sme na jednej lodi, sme jednou komunitou. Aj ja som čiastočkou tejto komunity, ktorá má svoje miesto v celku. Začnem sa správať komunitne a komunikatívne. Ak som uchom toho organizmu, nevyťahujem sa, že som dôležitejší, než nos. Nehovorím ústam, čo majú robiť, keď to mám robiť ja samo. Všetko má svoje miesto. Mám vedomie celku, ale žijem si to svoje. Myslím globálne, žijem lokálne. Chápem každého, ale som sám sebou. Nie som nikomu podriadený, ani nepodriaďujem nikoho sebe. Nadväzujem len rovnocenné priateľské vzťahy, ruším otrokárske režimy. Snažím sa, aby spoločný koláč bol rozdelený rovnomerne a nie aby si ostré lakte uchmatli viac. To je komunita, jej symbolom je kruh.
 
Opakom komunity je pyramída. Súčasný svet funguje ako pyramída. Prečo v bankách zarábajú ľudia viac, hoci nevykonávajú ani ťažšiu ani spoločensky užitočnejšiu prácu? Proste preto, že sú pri zdroji, tak si z neho čo najviac uchmatnú. Proste preto, že banky sú v tejto pyramíde blízko vrchola. Tí, ktorí sú v pyramíde pod nimi, pracujú na nich. Každý sa snaží dostať sa v spoločenskej pyramíde čo najvyššie, aby mal čo najväčšie príjmy za čo najmenšiu prácu, aby tí, ktorí sú pod ním, pracovali na neho. Kvôli tomu idú mnohí ľudia na vysokú školu, nie žeby ich bavilo učiť sa, ale že chcú mať v pyramíde vysoké posty, aby nemuseli vykonávať ťažkú prácu, hoci sami sú na nej závislí. Aj v komunite existuje deľba práce, ale odmeňovanie je rovnoprávne. Pyramídu vytvorila ľudská chamtivosť. Komunitu vytvára ľudská komunikatívnosť.
 
Komunita v škole života znamená zdieľanie a vzájomné väzby medzi ľuďmi. Pyramidálna škola stojí na charizmatickom guruovi, všetci hľadia na neho a preto sa nevidia navzájom, nevytvárajú komunitu, ale pyramídu, ktorá sa zrúti odchodom vodcu. Pravý vodca nechce stáť na čele pyramídy, len je sám sebou, s každým je priateľom, v niečom vzorom ostatným, v niečom ostatní vzorom jemu. Pravý vodca je ten, ktorý má čo ostatným dať, nie ten, ktorý chce rozkazovať. Ľudia, ktorí príliš bažia po rôznych charizmatických vodcoch, humoristoch, hercoch, spevákoch, revolucionároch, politikoch, guruoch, sami vytvárajú pyramídu, uvrhujú sa do závislosti a rušia komunitu, narúšajú jednotu všetkej prírody. Obdivom k vodcom vytvárajú si monštrum, ktoré pohltí ich samých.
 
3. Cesta
Dobrá komunita, to je ako dobrá rodina, otec a mama sa majú radi a nebijú svoje deti. Je to pekné, no mne to ešte nestačí. Chce to založiť rodinný podnik. Stanoviť cieľ, za ktorým pôjdeme a vyvinúť aktivitu nejakým pozitívnym smerom. V škole života je to cesta duchovného rozvoja. To znamená meniť svet zmenou svojho vnútra. Meniť vnútro zmenou pohľadu a meniť pohľad zmenou prežívania. To znamená hľadať a nachádzať reálne hmatateľné a žiteľné duchovné hodnoty, ako je pokoj, radosť, čistota, dobro, láska. To je biznis ako hrom, tu si každý môže nahrabať milióny a nikomu neuškodí, skôr naopak. Pri tom ale nestratiť predchádzajúce úrovne. A tu už je problém, pretože všetky jestvujúce duchovné školy sú postavené na pyramidálnom autoritárskom princípe. Buď je tam autoritou nejaký vodca - guru alebo je autoritou nejaký súbor dogiem, v ktoré treba uveriť. Neexistuje diskusia, sloboda hľadania pravdy, neexistuje skutočná komunita, len podriaďovanie sa niekomu alebo niečomu.
 
Nastúpiť Cestu znamená byť aktívnym, ale nie len k okoliu, hlavne voči sám sebe, voči vlastnému vnútru. Komunita a nezištná túžba učiť sa, vytvárajú zázemie, podhubie, pôdu, z ktorej môže vyrásť dobrá úroda. Naopak, chamtivosť bráni ceste. Podriadenosť a slepá poslušnosť pseudoautoritám potláča úprimnosť a samostatnosť. Nadradenosť a elitárstvo potláča lásku a všejednotu.
 
4. Druhý breh
Čo je druhý breh? To je akýsi predel v putovaní na ceste. Kto sa dostal na druhý breh, už sa nevracia späť. Nie je to koniec, je to len priebeh cesty. Kto raz uvidel paláce Nádhery, nemôže na ne zabudnúť. Kto raz okúsil silu Lásky, vždy a vo všetkom ju bude hľadať. Ako sa dostať na druhý breh? Myslím, že silou úprimnosti, odovzdaním a vierou v absolútne dokonalé dobro. Druhý breh znamená poznanie a pochopenie pravdy o podstate bytia, seba samého, Boha, Života. Druhý breh znamená oživenú spomienku na to, čím skutočne sme. Znamená úplne iný pohľad na život, než má súčasná spoločnosť, ktorá je zatemnená duchom klamu a ducha pravdy o sebe samých nepozná. Dosiahnuť druhý breh znamená stať sa vyhnancom vo vlastnej krajine. Kto prestal priklincovávať pravdu v sebe, bude priklincovaný svojím okolím. Lebo duch klamu, ktorému je podriadená dnešná spoločnosť, neznesie ducha pravdy. Lebo duch klamu vie, že celá tá pyramída dnešnej spoločnosti by sa poznaním pravdy zrútila ako domček z karát. A to nemôže a nechce zatiaľ ešte dopustiť...
 
P.S.: Článok je určený na diskusiu (ako každý článok) ...
 
 
 
Posledná úprava Pondelok, 27 November 2006 10:21
 

Najčítanejšie za mesiac

Najčítanejšie za týždeň

Podporili nás a partneri:
Ekopolis IPEN - a toxic free future Pesticide Action Network Europe SAAIC Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika-Slovenská republika Clean Air - Čisté ovzdušie