Menu Obsah
 
Slovenčina (Slovenská republika)English (United Kingdom)
 CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Domov Univerzita života Hurá škola! ... O procese učenia
Hurá škola! ... O procese učenia PDF Tlačiť E-mail
Napísal Milan Rusko   
Hurá škola! ... O procese učenia
 
Universitas magistrorum et scholarium je jednota v rozmanitosti učiteľov a žiakov, kruh tých, ktorí majú záujem, s tými, ktorí majú pochopenie, je to zjednotenie túžob a poznania.
Táto ŠKOLA nie je viazaná na konkrétne priestory, lebo jej priestorom je ľudské srdce vedené túžbou poznávať a zdieľať sa. Medzi učiteľom a žiakom niet rozdielu, lebo každý máme v sebe túžbu poznávať aj túžbu pomáhať, túžbu hľadať to, čo nám chýba, aj túžbu rozdávať to, čoho máme nadbytok.
 
Pre toho, kto má nadbytok, je prirodzenosťou, že dáva, ako pre prameň, že vyviera. Sám sa pri tom učí a prehlbuje sa v tom, čo mu bolo dané. Učením iných učíme sami seba a preto neberieme za učenie inú odmenu, než radosť z dávania, radosť, že smieme byť užitoční iným.
 
Pre toho, kto si uvedomuje svoj nedostatok, je radosťou hľadať a nachádzať, ako pre smädného piť. Preto nikto nikomu nevnucuje také poznanie, po akom nemá smäd. Žiadne myšlienkové konštrukcie nemôžu skutočne uhasiť smäd, len ozajstné pochopenie srdcom i dušou. Preto sa neučíme poučkami ani návodmi, ale zážitkami.
 
Každý môže byť učiteľom v tom, čo v živote skutočne pochopil. Pochopil to, čoho sa dotkol. Ak aj nepochopil tú vec (ten jav) samú o sebe, pochopil aspoň svoj dotyk s ňou. Každý môže byť žiakom v tom, po čom túži. Preto základnou úlohou školy je: Objaviť, po čom túžime a zdieľať si, čoho sme sa dotkli.
 
Spôsoby učenia:
1. Vytváranie asociácií - Častým opakovaním nejakých činností vytvárajú sa zručnosti telesné alebo aj duševné. Opakovaním vštepujeme si isté postupy, zosúlaďujeme svaly, pohyby, myšlienky. Či už je to vyšívanie, kresanie dreva alebo učenie jazykov, biológia, fyzika, či náboženstvo. Toto je bežný spôsob učenia na dnešných školách. Práve z tohto sa robia na školách skúšky. Vo svojej podstate je len mechanickým opakovaním niečoho, čo nám predloží niekto iný. Chýba tomu samostatnosť, tvorivosť, vynaliezavosť. Dochádza tu k manipulácii žiaka učiteľom. Ale je to vhodné na to, aby sa človek naučil nejaké remeslo - zručnosť, ktorou sa uživí a môže to byť východiskový bod k vlastnej tvorivosti, pokiaľ žiak nie je svojím učiteľom zmanipulovaný príliš.
2. Pochopenie - To sa týka hlavne dnes vyučovanej matematiky, ktorú nie je možné sa nabifľovať, tú treba pochopiť. Ide o preniknutie do jadra problému, videnie do veci. Platí to aj v matematike života, ak sa dokážeme povzniesť nad detaily a vidieť veci a súvislosti okolo nás z nadhľadu.
3. Theoria - Je videnie (a snaha o videnie) vecí z nadhľadu, z pohľadu najvyššieho princípu (Theos = Boh). To je múdrosť a poznanie. Určite nielen rozumové poznanie, ale aj poznanie citové, poznanie lásky, dobra, šťastia a podobne. Theoria nie sú vymyslené rozumové konštrukcie, ale je to poznanie reality, čerpanie zo zdroja múdrosti a dobra. Je podobná bodu 2, ale s tým rozdielom, že rozumie svojmu zdroju a je celostná, rozumovo-citová.
4. Praxis - Je uplatnenie theorie v živote. Je podobná bodu 1, teda učíme sa jej častým opakovaním, ale rozdiel je v tom, že to, čo máme robiť a myslieť, nediktuje nám niekto iný, ale samotné vlastné poznanie a pochopenie skutočnosti. Uplatňovaním jednej theorie v živote prichádzajú k nám ďalšie poznania a pochopenia.
 
Postupnosť učenia:
1. Relaxácia - To je úplné uvoľnenie, odpútanie sa od vonkajšieho sveta, zabudnutie na problémy aj túžby, ponorenie sa do pohody nezávisle od okolia. Je to absolútna pasivita, nezáujem, odpútanosť. Môže sa dosiahnuť fyzickou únavou (práca, šport, ...) alebo obetovaním všetkej svojej aktivity (chcenia, spomienky, túžby, ...) Bohu, Pokoju alebo samotnej Relaxácii. Čím viac pokoja človek v živote rozdá, tým viac pokoja dokáže v relaxácii prijať. V tomto stave človek prežíva čisto egoistický pocit blaženosti a vyprázdnenia a tak sa môže naladiť na ďalšie stupne učenia.
2. Vnímanie - Keď si človek oddýchne relaxáciou, začne vnímať všeličo, možno svoje problémy z minulosti, túžby do budúcnosti, stav pokoja, svoje okolie, ľudí, ľubovolné myšlienky, ... Zostáva v stave pasivity, len odráža vlastné myšlienky alebo myšlienky či pocity iných a uvedomuje si ich zdroj.
3. Pochopenie - Pokiaľ bol človek dostatočne relaxovaný, dokáže vnímané veci pochopiť z nadhľadu. Z jedného bodu vidí mnohosť. A to je univerzita - jednota nad rozmanitosťou. Dá sa tomu učiť len zvyšovaním stupňa relaxácie.
4. Snaha - Ak nás pochopená vec naozaj zaujala, prežijeme ju celým srdcom a naplníme ňou celú dušu. Od pochopenia prejdeme k zážitku.
5. Horlivosť - Zažité uplatníme v živote, rozdáme, rozmnožíme tvorivosťou, zúročíme užitočnosťou iným. Pokiaľ horlíme správne, stupeň relaxácie (pokoja a dobra) v nás sa zvyšuje a tak si otvárame cestu k ďalším vnemom a pochopeniam.
 
Alfou a omegou učenia je teda vnútorný pokoj a dobro, ktorý vedie k múdrosti a k prežívaniu šťastia. Ich uplatňovanie v živote vedie k zvyšovaniu vnútorného pokoja a dobra a tak dookola, až sa z nás stane naozaj Človek. :-)
 
Učeniu najviac bráni: strach (zo skúšania), nepohoda, vnucovanie, nesústredenosť (daná tým, že človek nevie, čo vlastne chce alebo chce niečo iné), nevybúrenosť (daná nedostatkom práce a pohybu), negatívne sklony (dané podvedomým hnevom alebo frustráciou), ...
 
Tak to sú moje pohľady na učenie. Chudobné, ale vlastné. Keďže niet u nás Univerzity života, nie je odkiaľ čerpať a je to všetko v plienkach. :-)
Posledná úprava Štvrtok, 26 Október 2006 14:33
 

Najčítanejšie za mesiac

Najčítanejšie za týždeň

Podporili nás a partneri:
EEB Pesticide Action Network Europe SAAIC