Téma: Biopalivá

Biopalivá sa stali v posledných rokoch témou politickej diskusie ich zástancov ako aj kritikov.

Mnohým musel príchod biopalív pripadať ako zázrak. Argumentov predložených zo strany zástancov biopalív bolo množstvo a boli veľmi jednoznačné. Emisie oxidu uhličitého (CO2) by mohli byť zredukované, pretože sa vylúči toľko CO2, koľko rastliny počas svojho rastu absorbujú. Energetická bezpečnosť by mohla byť zvýšená, lebo biopalivá môžu byť pestované na domácich poliach, alebo môžu byť dovážané zo stabilnejších regiónov ako sú ropné krajiny. Automobilový priemysel ich tiež vníma pozitívne, lebo odvracia pozornosť od potreby vyššej efektívnosti motorov a úspory spotreby palív. Pre farmárov sú taktiež výhodou pretože otvárajú nový trh pre ich produkty a nové možnosti agro-podnikania.

EÚ a iné regióny mali naponáhlo pri stanovovaní cieľov a finančných stimulov na podporu pestovania a obchodu s biopalivami. Toto vyvolalo enormný nárast ich produkcie, ktorá sa medzi rokmi 2000 až 2007 strojnásobila. Avšak pri prvotnej eufórii podpore využívania biopalív celkové dopady ich produkcie neboli zvážené dostatočne. Sústredenie sa na expanziu biopalív viac, ako na samotný cieľ redukcie emisií CO2 spôsobilo závažné nedostatky v posudzovaní vplyvu výroby a využívania biopalív na klímu, životné prostredie a spoločnosť.

Správne nastavená analýza a posudzovanie celkového životného cyklu opalív je preto nevyhnutná pre ich objektívne posúdenie. Najnovšie štúdie dokazujú, že väčšina biopalív nielen že nedosahuje minimálne limity pre skleníkové plyny stanovené EÚ, ale dokonca vykazujú horšiu bilanciu ako fosílne palivá.odlesňovanie_malajzia_sarawak

Energetické plodiny sa pestujú intenzívnym spôsobom obhospodarovania a sú vo všeobecnosti náročnejšie na hnojivá a pesticídy. Dusík obsiahnutý v hnojivách, ktorý sa následne uvoľňuje vo forme oxidu dusného (N2O) je až 300 krát silnejší skleníkový plyn ako CO2. Vplyv biopalív na zmenu vyžívania krajiny je jedným z najdiskutovanejších sporných bodov celkového posudzovania životného cyklu biopalív. Zmena charakteru územia, napríklad za účelom pestovania biopalív spôsobuje v závislosti od jej pôvodného charakteru značné emisie skleníkových plynov. Hovoríme pritom o tzv. uhlíkovom dlhu.

Napríklad pri konverzii rašelinných lesov typických pre oblasť juhovýchodnej Ázie na plantáže palmy olejnej s využitím na biopalivá, sa kalkuluje s uhlíkovým dlhom vyše 400 rokov, v porovnaní s tým ak by na území ostal pôvodný les. Odhaduje sa, že pokrytie nášho 10%-ného cieľa si bude vyžadovať v Malajzii a Indonézii ďalších 2,5-3  mil. hektárov plantáží palmy olejnej. Pričom až 50% plánovaných plantáží bude na rašelinových pôdach.

Ak produkcia biopalív vytlačí z pôvodného územia inú produkciu, ktorá sa v zapätí premiestni do iných často krát nepoľnohospodárskych území, hovoríme o nepriamom vplyve na zmenu využívania krajiny (ILUC – indirect land use change). Tento faktor zohráva mimoriadne dôležitú úlohu a pritom nie je vôbec zahrnutý v procese posudzovania.

Biopalivá môžu pomôcť niektorým štátom k čiastočnému zníženiu závislosti od ropy. Zároveň však predstavujú riziko pre ľudí a celkovú potravinovú bezpečnosť. Ich pestovanie sa stáva lukratívne najmä pri vyššej cene ropy, ktorá je však nestabilná. Keďže trh s energiami je mimoriadne veľký, jeho vplyv na celkovú štruktúru využívania poľnohospodárskej pôdy môže byť v budúcnosti zásadný. Čím väčší podiel poľnohospodárskej produkcie bude spracovávaných na biopalivá, tým menej bude na trhu potravinárskych a krmovinárskych surovín a zákonite to vyvolá rast cien potravín.

„Zatiaľ čo mnohí sa obávajú čím naplnia svoje palivové nádrže, iní vo svete bojujú, aby naplnili svoje žalúdky.

A je to zo dňa na deň čím ďalej tým horšie.“

                                                                       Robert Zoellick, Prezident Svetovej Banky, 2008

Intenzívne pestovanie a podpora plodín pre výrobu biopalív vedie k expanzii monokultúrnych plantáží. Najmarkantnejšie príklady sa nachádzajú v Juhovýchodnej Ázii a v Južnej Amerike. V týchto oblastiach vedie expanzia pestovania palmy olejnej a sóje k dramatickému odlesňovaniu. Biopalivá ohrozujú globálnu biodiverzitu tak priamo, ak sú pestované na úkor prírodných ekosystémov, ako aj nepriamo, keď vytláčajú z polí pôvodnú produkciu a tá sa následne presúva do iných, často krát nepoľnohospodárskych oblastí.

NÁVRHY na udržateľné riešenia

CEPTA navrhuje:

CEPTA nie je proti lokálnej produkcii a využívaniu biopalív v doprave avšak musia byť jasne stanovené štandardy a kritériá zohľadňujúce environmentálne a sociálne dopady ich výroby, prepravy a spotreby. Iba takto môžu predstavovať príspevok k cieľom redukcie skleníkových plynov, diverzifikácie energetických zdrojov a podpory vidieka.

CEPTA sa zaoberá dlhodobo témou ekologizácie konvenčného poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Od roku 2008 participuje na medzinárodnom projekte Feeding and Fuelling Europe, cieľom ktorého je pozdvihnúť povedomie obyvateľov EÚ ohľadom vplyvu biopalív na potravinovú bezpečnosť, vidiecky život a životné prostredie v rozvojových krajinách a poskytnúť príležitosti, riešenia a návrhy pre obyvateľov, politikov a priemysel. Projekt realizuje aliancia environmentalistov, farmárov a organizácií venujúcich sa trvalo udržateľnému rozvoju v rámci EÚ.

Koordinátor témy biopalivá:

Andrej Devečka

Tel: 00421 905 973 650

E-mail: devecka@cepta.sk

Geneticky modifikované plodiny: sociálno-ekonomické vplyvy geneticky modifikovaných plodín


Pri posudzovaní uvedenia geneticky modifikovaných plodín na trh alebo ich pestovania v Európskej únii sa zanedbávajú sociálno-ekonomické otázky. Táto informačná brožúra hodnotí dopady na vidiecke komunity, životné prostredie a ekonomickú záťaž na odvetvia produkcie bežných a ekologických potravín. Zaoberá sa oveľa širšími otázkami ako sú tie, ktoré rieši Európska komisia…

Čítajte ďalej

Jazdením k zničeniu: vplyv plánov používania biopaliva v Európe na emisie uhlíka a na pôdu


Jazdením k zničeniu: vplyv plánov používania biopaliva v Európe na emisie uhlíka a na pôdu Zhrnutie Nová štúdia analyzuje pravdepodobný vplyv použitia biopalív na využitie pôdy a emisie skleníkových plynov do roku 2020, tak ako bolo uvedené v nedávno publikovaných Národných akčných plánoch pre obnoviteľnú energiu (NREAP) v 23 členských štátoch EÚ [1]. Analýza zahŕňa…

Čítajte ďalej

Sójový olej a nepriame zmeny využívania krajiny


Ciele Európskej únie (EÚ) v oblasti biopalív vedú k rýchlemu nárastu dopytu po plodinách ako sú cukrová trstina, palma olejná a sója, čo vyvíja veľký tlak na získavanie väčšieho množstva poľnohospodárskej pôdy. Tam, kde takéto rozširovanie prebieha na úkor lesov, rašelinísk a iných na uhlík bohatých ekosystémov, dochádza k významnému…

Čítajte ďalej

“Trvalo udržateľný” palmový olej je hnacím motorom pre odlesňovanie


Ciele Európskej únie (EÚ) v oblasti biopalív vedú k rýchlemu nárastu dopytu po surovinách ako sú cukrová trstina, palma olejná a repka olejná, čo vyvíja veľký tlak na získanie viac poľnohospodárskej pôdy. Toto rozširovanie prebieha na úkor lesov, rašelinísk a iných na uhlík bohatých biotopov a spôsobuje významný nárast emisií…

Čítajte ďalej

Geneticky modifikovaná sója ako zodpovedný produkt – pre koho?


Už o pár dní sa rozhodne o kritériach, ktoré majú stanoviť hranicu sociálne a environmentálne zodpovednej produkcií sóji. Rozhodovať sa bude  na pôde organizácie RTRS (Round Table on Responsible Soy), platforme okrúhleho stolu na báze viacerých zástupcov mimovládných organizácií, producentov a predajcov sóje.

Čítajte ďalej

Žiadny obrázok

SMRTIACE POLIA: boj o „nasýtenie priemyselných veľkochovov“


Nový filmový dokument na tému sója v súvislostiach.

Čítajte ďalej

Žiadny obrázok

Dni ekologického poľnohospodárstva 2009 vo Zvolene


V rámci dní ekologického poľnohospodárstva zorganizovalo občianske združenie CEPTA sériu aktivít zameraných na témy ako sú produkty ekologického poľnohospodárstva, lokálne výrobno-spotrebné systémy, biopalivá, či pesticídy v potravinách. Aktivity mali charakter workshopu, diskusie a prednášok, zastrešených pod kampaňou “Naše potraviny zdravo a zodpovedne“.

Čítajte ďalej

Sója v súvislostiach …alebo čo sa v obchode pri kúpe mäsa a vajec nedozviete – informačný leták


Aký súvis má sója s produktmi živočíšnej výroby, ktoré denne konzumujeme? Mäso sa pre nejedného z nás stalo každodenným spoločníkom na tanieri. Poznáme aj iné informácie ako je cena a ich názov? Čo vieme o kvalite, zdravotníkmi odporúčanom množstve, či konvenčnej produkcii bravčového, hovädzieho mäsa alebo hydiny? Začnime od začiatku.

Čítajte ďalej

Nemecko sa stalo ďalšou krajinou, ktorá zakázala pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON 810


Nemecko sa stalo ďalšou krajinou, ktorá zakázala pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON 810.  

Čítajte ďalej

Nová správa odhaľuje skutočnú cenu biopalív v Latinskej Amerike


Rapídny rozvoj biopalív v Latinskej Amerike podporuje zisky veľkopodnikateľov, avšak neprináša úžitok pre miestnych ľudí, píše sa v novej správe vydanej 10. septembra 2008 Spoločnosťou priateľov Zeme (Friends of the Earth International - FoEI).

Čítajte ďalej